Po pol roku by som od vlády očakával riešenia. Žiadne som žiaľ včera nepočul. Bola to len bezradnosť vládnych predstaviteľov, ktorí zavedením rúšok v exteriéri demonštrovali, že netušia, čo majú robiť. Čaká nás ďalšie zatváranie a možno aj ďalší lockdown. Rozhodol som sa, že nebudem len kritizovať, preto som navrhol zopár riešení, ktoré by podľa môjho názoru mohli dramaticky pomôcť zlepšiť momentálnu situáciu.
Richard Sulík včera odišiel z rokovania ústredného krízového štábu (ÚKŠ), pretože podľa jeho názoru to bolo len tliachanie a pripravované zákazy neboli oprené o žiadne dáta. Vo Švajčiarsku zistili: „Tamojšie úrady zistili, že iba 1,9 percenta nových infekcií sa vyskytlo v nočných kluboch a ďalších 1,6 percenta v baroch a reštauráciách. Najviac, až 27 percent nákazy, sa prenáša v rodinách.“ V Belgicku mali iné dáta, tam podľa dostupných údajov bary a nočné kluby zavreli. Toto z môjho pohľadu požadoval minister hospodárstva. Spustil sa na neho všeobecný hejt od koaličných partnerov s úplne absurdnými argumentami. ÚKŠ včera o ničom nerozhodoval. V mimoriadnej situácii a núdzovom stave rozhoduje vláda. ÚKŠ je len poradným orgnánom. Rozhodovať sa teda o obmedzeniach ešte len bude a som presvedčený, že Richard Sulík bude na tomto rokovaní prítomný. Ak takéto dáta máme, tak sem s nimi.
Chcem vedieť, prečo idete opäť zatvárať môj klub. Plávame v súkromných bazénoch, v časoch, keď tam nikto iný nie je. V každej skupine nám pláva maximálne 6-10 detí – podľa veku detí. Neevidujeme ani jedného pozitívneho rodiča ani jedno pozitívne dieťa. Ak by aj bolo, presne vieme povedať v každom čase, kto s ním bol v bazéne. S našimi údajmi vieme výrazne pomôcť v trasovaní. Celkovo v našom klube pláva cez 210 detí. Žilina až donedávna bola zelená.
Najviac sklamaný som bol z vyjadrení ministra práce, Milana Krajniaka, vraj momentálne môžeme mať až 200 000 pozitívnych ľudí a preto to musíme takto riešiť. Odporúčam analýzu matematika Richarda Kollára, ktorý tvrdí, že je to nezmysel a že by tú analýzu, o ktorú sa minister opiera, rád videl. Ak by minister práce mal pravdu, bolo by ochorenie covid nie že trochu silnejšia chrípka, bol by to slabší soplíček. Pri 200 000 pozitívnych ľuďoch máme len 45 ťažkých prípadov v nemocniciach (aj keď samozrejme je tam časový posun s ťažkými prípadmi). To by bol práve dôvod, prečo nič nezatvárať. Matematikovi pánovi Kollárovi som to komentoval, že zavedenie rúšok v exteriéri je podľa môjho názoru dôkazom, že vláda netuší, čo má robiť. Jeho komentár bol ešte výstižnejší, je to gesto voči občanom, veľký vztýčený prostredník.
A čo by sme teda mali robiť? Konečne by sme mali začať robiť to, čo funguje. Identifikovať ohniská nákazy a izolovať ich. Zamedziť čo najviac stretávaniu chorých/nakazených so zdravými. Podľa švajčiarskych dát až 27% prenosov sa deje v rodinách. Naše dáta nepoznám, ale povedzme že budú podobné. Minister práce bol zúfalý z toho, ako tomuto vieme zabrániť.
Celý článok čítajte https://dennikn.sk/blog/2083682/ako-premier-vztycil-ludom-prostrednik/?ref=list
Autor: Marián Vrábel
Zdroj: dennikn.sk
Foto: fotolia.com
