Po „priznaní” premiéra, že je pripravený plošne otestovať národ, zavládol obdiv. Naozaj. Vydržal však iba krátku chvíľu. Realita, súvislosti a komplikácie prevládli nad odvážnym projektom. Je to dokolečka stále rovnaké.
Okrem bohumilého cieľa (odhaliť čo najviac covidov a potom ich poslať domov, nech sa tam zavrú a vyjdú na svetlo božie až po vyzdravení), bolo a je všetko ostatné nanič. Od spôsobu ohlásenia (vraj priznanie), cez vydieranie demisiou (falošné), ignoráciu prezidentky (mimochodom vrchnej veliteľky armády) až po nedeľné vyhrážky voči tým, ktorí nedovolia štátu, aby sa pozrel do ich nosohltana.
Snaha jedným zázračným projektom zlomiť vojnu s vírusom je pochopiteľná. Ale nemožno pri nej ignorovať skúsenosti zo sveta (nikto iný to neskúša) ani reálne pochybnosti. Tých sa urodilo naozaj dosť. Otázky vyvoláva kvalita testovania, povesť firmy, ktorá sa chystá na dobrý biznis a logistika celej veci. Chýba čas na primeranú prípravu. Nie je rozumné zhromaždiť za jeden-dva dni celú populáciu na kontaktných bodoch.
Ak niekto pozitívny ešte nebol, po dušičkovom víkende už bude. A nepomôžu mu ani všetci svätí.
Autor: Ľubomír Jaško
Zdroj: aktuality. sk
Foto: fotolia.com