Žiada zároveň aj o odstránenie ústavných pochybností o spôsobe vykonania retroaktívnej zmeny povahy opatrení vydávaných ÚVZ pred účinnosťou ustanovenia príslušného zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia na vyhlášky, prechodným ustanovením uvedeného zákona. Tým sa podľa názoru Žilinku odňala možnosť účinnej súdnej ochrany proti aktom ÚVZ, garantovanej Ústavou SR.
Hovorca vysvetlil, že spomínaný návrh sa netýka žiadnej konkrétnej vyhlášky, ale iba ústavnosti vydávania vyhlášok ÚVZ ako celku. “Tým, že zákonodarca ustanovil pôvodné opatrenia ÚVZ za vyhlášky, ktoré navyše prehlásil za všeobecne záväzné právne predpisy, znemožnil fyzickým aj právnickým osobám napadnúť ich aplikáciu pred správnym súdom. Dotknuté subjekty tak ostali bez možnosti účinnej súdnej ochrany,” dodal.
Ako doplnil Skladan, Žilinka v podanom návrhu žiada aj o odstránenie ústavných pochybností o vylúčení nároku na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa príslušného zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, čím sa pripojil k už podanému návrhu prezidentky SR. Generálny prokurátor koncom januára informoval, že ÚVZ porušil dvoma vyhláškami zákon. Vyhláška hlavného hygienika SR z 27. decembra 2020 umožnila koncom roka poslancom Národnej rady SR rokovať aj napriek tomu, že boli viacerí pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, alebo boli po kontakte s pozitívnou osobou v preventívnej karanténe. Porušenie videl aj vo vyhláške z 10. januára, ktorá sa týkala nariadenia karanténnych povinností osôb pri vstupe na územie SR. Dotknuté vyhlášky už medzičasom nahradili nové.