Smatana: Budúci rok bude v zdravotníctve chýbať minimálne 850 miliónov EUR

Budúci rok sa požiadavka na navýšenie zdrojov v zdravotníctve môže vyšplhať až na 850 miliónov EUR, čiže viac ako trojnásobok toho, čo je štandardne ochotné ministerstvo financií „pustiť“. Jedná sa pritom o minimálne požiadavky nevyhnutného charakteru ako sú mzdy, vykrytie straty poisťovní a nemocníc, či inflácia. Bude len na ministrovi zdravotníctva, či sektor podporí alebo nás pošle prvou triedou smerom k balkánskemu typu zdravotníctva.

Prebiehajúce politické hádky ma unavujú asi ako každého z nás. Netuším, ako to celé skončí, ale čo viem, je, že ktokoľvek bude na jeseň ministrom financií, tak ho čaká enormne ťažká úloha. Zloženie rozpočtu na budúci rok bude totiž na hranici možností. Zdravotníctvo k tomu výrazne prispeje, nakoľko téma výrazného navýšenia zdrojov v sektore sa už nebude dať odložiť.

Priemerný ročný plánovaný nárast výdavkov v sektore sa pohybuje okolo 250 mil. EUR*. Budúci rok sa však nevyhnutné navýšenie môže vyšplhať až na 850 miliónov, čiže viac ako trojnásobok toho, čo je štandardne ochotné ministerstvo financií „pustiť“.  Jedná sa pritom o výdavky, ktoré sa budú musieť vykryť, pokiaľ nechceme výrazne znížiť dostupnosť či kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Ktokoľvek teda bude tento rok rozhodovať o rozpočte, bude na roky spomínaný ako záchranca, alebo kat nášho zdravotníctva.

O aké výdavky sa jedná?

Navýšenie miezd (400 mil EUR)

Odhadom sa ročne v sektore vyplatí približne 2,3 miliardy EUR na mzdy. Ak sa splnia sľuby, že sa zdravotníci priblížia mzdami k okolitým krajinám, tak sa táto suma navýši niekde okolo 15 – 20% nad rámec štandardnej valorizácie (ktorá bude na budúci rok 6,8%).

S najväčšou pravdepodobnosťou to nepríde skokovo, ale v tranžiach, čiže napríklad 10% od januára 2023, ďalších pár percent od polky roku 2023 a zvyšok od 2024. Podobne tomu bolo aj pri navyšovaní po poslednom štrajku zdravotníkov a aj keď som nevidel súčasné návrhy, predpokladám, že to bude teraz podobné. K tomuto percentu však treba prirátať každoročnú valorizáciu, ktorá je viazaná na výšku priemernej mzdy. Môj konzervatívny odhad preto je, že budúci rok narastú mzdy vážene o 17-18%,  čo činí okolo 400 mil. EUR. Len pre zaujímavosť, v rozpočte na tento rok bolo navýšenie miezd vo výške 91 mil. EUR.

Strata zdravotných poisťovní (250 mil. EUR)

Séria nerealisticky vypočítaných rozpočtov, odfinancovania a dofinancovania (aj) cez navýšenie vlastného imania štátnej VšZP a neplnenie úsporných opatrení spôsobilo, že sú v súčasnosti všetky ZP v strate. Podľa poslednej správy ÚDZS (https://bit.ly/3QmOAEo) bola k júnu kumulatívna strata poisťovní 178 mil. EUR. Do konca roka sa očakáva strata okolo 240-250 mil. EUR.

Takáto strata znamená, že sa časom dostanú všetky poisťovne na hranicu ozdravného plánu. Pochopiteľne prvá, možno už na jeseň, bude štátna VšZP. Ozdravný plán znamená, že sa bude musieť niekde „osekať“ úhrady za zdravotnú starostlivosť, čiže sa poskytovateľom znížia limity, obmedzia výkony alebo dostupné lieky. Pri takto vysokej strate sa bude musieť jednať o plošné opatrenia, ktoré budú hraničiť s hazardom s ľudskými životmi.  Neviem si predstaviť, že by sa niečo takéto ľudsky (ale ani politicky) dovolilo a jediná možnosť bude navýšiť platbu za poistencov štátu. „Zasanovanie“ bude teda budúci rok stáť odhadom 250 mil. EUR.

Strata nemocníc (100 mil. EUR)

Jedna z požiadaviek zdravotníkov v štrajkovej pohotovosti je zastabilizovanie straty nemocníc a kultivácia platobného mechanizmu (DRG) tak, aby nemocnie netvorili stratu a mohli si „dovoliť“ lepšie odmeňovať kvalitných zdravotníkov či tvoriť rezervu na kapitálové projekty.

Navýšenie záväzkov nemocníc po splatnosti (t.j. proxy straty) bola podľa poslednej správy o vývoji dlhu 134 mil. EUR za rok 2021 (https://bit.ly/3zPMg1F). Áno, časť  je z toho neefektivita (spôsobená či zastaranou infraštruktúrou, alebo slabými procesmi), ale konzervatívne potrebujú nemocnice minimálne 100 mil. EUR, aby sa ich zadlžovanie spomalilo.

Inflácia a ostatné, „štandardné“ rozpočtové položky (200 mil. EUR)

Áno, aj keď je väčšina výdavkov v sektore viazaná na mzdy a lieky, stále ostáva veľká časť ktorá je dotknutá rastom cien energií. Okrem toho máme prirodzený rast výdavkov spojených so starnutím, komorboditami či mnohé iné nárasty spojené s existujúcimi projektami či zmenami v poskytovaní starostlivosti. Ak sa pozrieme na rozpočet na rok 2022, ktorý obsahuje predikciu nárastu aj na roky 2023 a 2024, tak sa rozprávame o minimálne  200 mil., ktoré sa budú  budúci rok musieť niekde „nájsť“.

Ak to teda spočítame, tak bez výraznejších reforiem, zníženia čakacích dôb či inovácií  budeme potrebovať vykryť v roku 2023 nárast o 950 mil. EUR . Táto čiastka býva v rozpočte ponížená o úsporné opatrenia od Útvaru hodnoty za peniaze, nakoľko náš sektor má stále priestor na zlepšenie efektivity. Toto leto sa pripravila aktualizácia potenciálnych úspor, ale historicky sa úspory v silnom roku pohybovali okolo 100 mil. EUR.

Ak to teda odčítame (950 – 100), v rozpočte na rok 2023 budeme potrebovať konzervatívne okolo 850 mil. EUR naviac oproti súčasnému roku. Jedná sa pritom o minimálne požiadavky nevyhnutného charakteru, ak sa nechceme zo šiestej najhoršej priečky v odvrátiteľných úmrtí v Európe posunúť ešte nižšie. Smerom k Rumunsku či Bulharsku.

Čítajte viac na Minister financií: kat či záchranca nášho zdravotníctva? (dennikn.sk)

Autor: Martin Smatana

Foto: SVLS/AVLS