Ako sa žije v prvej línii

Už podľa viacerých (matematik , analytici )  v najbližších novembrových týždňoch podľa všetkého zažije Slovensko silu pandémie naplno. Čakajú nás mimoriadne týždne s počtami mŕtvych, aké sme doteraz nezažili.   Viaceré naše nemocnice uvidíme preplnené a na kolenách. To, čo zažijeme v novembri môže otriasť našou spoločnosťou aj politickou situáciou.  Prichádzajú náročné týždne. Opakovane zdôrazňujem, pandémia sa dá poraziť len pred nemocnicami. Boj s pandémiou sa napriek obetiam na životoch nedá vyhrať v nemocniciach, tam vždy prehráme.

Tento boj už začal a naši zdravotníci idú do neho pre svojich pacientov opäť naplno, ale v poddimenzovanom počte,  vyčerpaní, sklamaní a ponížení. Štve ma, že máme v tejto republike na všetko, len na zdravotníkov a pacientov akosi nevydáva.

Docent Richard Kollár, FB,  4.11.2020: …..*Čo nás však čaká v novembri?*  Pravdepodobne najťažšie časy počas tejto pandémie. Najhoršie to bude v nemocniciach. Ich kapacity sa budú ďalej plniť a najmä v najviac postihnutých regiónoch budú zdravotníci musieť siahnuť na dno svojich síl. Práve zdravotníci budú najvzácnejšou komoditou…“

165 eur v hrubom za 10 dní pracovnej neschopnosti.  

Toľko dostala sanitárka z fakultnej nemocnice, potom, čo si svedomite plnila svoju prácu – ošetrovala chorých a medzi nimi aj pacientku, o ktorej netušili, že má COVID-19.  Sanitárka ochorela a bola jej nariadená domáca liečba, jej manžel a deti museli rovnako do karantény, vypadli im tak oba platy v rodine.

Zažil som situáciu, že lekárka na infekčnom pri pacientoch s COVID-19 rovnako ochorela, vedenie jej navrhlo, nech si miesto PN zoberie dovolenku, lebo má vraj ešte nevyčerpanú tú minuloročnú… Museli sme to riešiť. Zažil som situáciu, kedy sestrám po tom, čo sa zistilo, že sa starali o pacienta s COVID-19, bolo nariadené, aby išli domov do karantény. Na druhý deň im volali, že ďaľší deň musia nastúpiť do práce, lebo nemá kto robiť (pričom chýbali len tieto dve sestry) . Hoci im vedenie nemocnice určilo, že musia zostať doma, za tento deň im dali na výber – zobrať si dovolenku, alebo náhradné voľno.

Všetci českí lekári dostali za každý mesiac prvej vlny odmeny  1000 eur, dokopy teda 3000 eur, zdravotníci v prvej línii ešte odmeny navyše a Česká republika zvyšuje mzdy zdravotníkom od budúceho roka o 10 %. Maďarsko a Poľsko zdvojnásobilo zdravotníkom platy a maďarskí lekári dostali v lete odmenu za prvú vlnu 1800 eur.  Slovenskí zdravotníci žiadne odmeny nepýtali, vláda im sľúbila odmeny za prvú vlnu 200-500 eur, doteraz (9.11.2020) ich však nedostali.

To, čo prekvapivo na rozdiel od ich zahraničných kolegov slovenskí zdravotníci od svojho ministerstva dostali, je návrh na zvýšenie pokút.

Udeľovať ich má úrad, ktorý sa preslávil najmä svojimi mnohými kauzami. Úrad, ktorému nevadilo vytiahnutie vyše 400 miliónov eur z Dôvery na Cyprus. Síce nemáme adekvátne podmienky, robíme v starých nemocniciach a často so starými prístrojmi  a o pacientov sa u nás stará menej zdravotníkov ako v zahraničí, slovenské ministerstvo prichádza v tomto čase s návrhom na zvýšenie pokút za  pochybenie.  Má ich udeľovať úrad, dávno zrelý na zrušenie, nie na posilňovanie kompetencií.

V týchto dňoch už nariaďujú okresné úrady naprieč Slovenskom lekárom a sestrám pracovnú povinnosť – musia nastúpiť pracovať do nemocníc, napriek tomu, že pracujú vo svojej ambulancii, alebo v zahraničnej (napríklad českej) nemocnici. Samozrejme si zdravotníci uvedomujú svoju zodpovednosť a týmto povinnostiam sa nevyhýbame. Ale ak by Slovensko riešilo problémy, na ktoré dlhodobo lekári upozorňujú, dnes by sme ich nemuseli policajtmi privádzať do nemocníc, z ktorých odišli pre zlé podmienky a nevypočuté prosby.  V Českej republike hoci majú ďaleko viac pacientov v svojich nemocniciach, doteraz takto zdravotníkov pracovnú povinnosť nemuseli nariaďovať.  Viem, že každé povolanie má svoje ťažkosti, ale skúste si predstaviť, že za vami prídu policajti domov a prinesú vám papier, ktorý vám prikazuje do troch dní pracovať na cudzom mieste. A skúmal niekto, o akých pacientov sa povolaní zdravotníci doteraz starali a ako to môže ohroziť zdravotnú starostlivosť? Čo majú robiť tí nešťastníci viazaní pracovným úväzkom v zahraničí, kde sa starajú tiež o pacientov s koronavírusom? Rozumiem, že výnimočné situácie si vyžadujú neobvyklé riešenia, ale ak by sme lekárov a sestry počúvali, tak dnes by sme pravdepodobne nemuseli za nimi posielať policajtov a prikazovať im nástup do nemocníc, kde personál chýba.

Od apríla 2020 na Ústrednom krízovom štábe žiadam, aby zdravotníci mali pri ochorení COVID-19, pri nariadenej karanténe náhradu vo výške 100 % platu  rovnako ako policajt alebo vojak a aby rovnakú náhradu mali aj ich rodinní príslušníci, ktorí sa o nich starajú. Návrh bol síce schválený, ale pod podmienkou, že na to je potrebné preverenie a schválenie špeciálnou komisiou ako pri chorobe z povolania. (Je to rovnako absurdné, akoby počas vojny mal postrelený vojak z prvej línie dokazovať, že ho postrelil nepriateľ.)  Požiadavka na úpravu PN pre zdravotníkov sa naplnila len čiastočne.

Vláda platenie PN zdvihla všetkým povolaniam, ale z pôvodných 55 % na 80 %  vymeriavacieho mzdového základu. Ale pod podmienkou, že zamestnávateľ musí potvrdiť, že  daný človek ochorel v  práci. Akú motiváciu by mal mať zamestnávateľ vystaviť takéto potvrdenie, keďže by tým  de facto priznal, že svojho zamestnanca dostatočne nechránil? Rovnako priamo z úst ministra zdravotníctva pravidelne počúvame, ako sa väčšina zdravotníkov nakazila mimo nemocníc. To je však ťažké zavádzanie, keďže doteraz testovanie pacientov v nemocniciach je skôr rarita ako štandard.

Horný strop výpočtového základu tejto COVIDovej PN je limitovaný dvojnásobkom priemernej mzdy. Čo znamená, že atestovaní lekári určite nedostanú 100 % náhradu mzdy. A to nehovorím o tom, že ich rodinní príslušníci musia tiež ostať v karanténe a musia sa o nich starať prichádzajú o príjem takisto.  Takto sa teda štát stará o tých, ktorí sú v prvej línii.

Po kontakte s pozitívnym pacientom majú zdravotníci nariadenú „špeciálnu karanténu“ – nemôžu nikam chodiť, len do práce. A tam musia pracovať tak, aby nikoho nenakazili. Musia mať celý čas plnú ochranu, čo u lekára znamená aj 24 hodín nepretržite. Zdravotníci v tejto špeciálnej karanténe napríklad nemôžu ísť  do práce verejnou dopravou, lebo im hrozí pokuta  za porušenie karantény.  Žiadal som, aby mali zdravotníci za takúto prácu v karanténe príplatok za sťažený výkon v práci. Doteraz to nebolo splnené.

Keď som toto rozprával mojim českým, maďarským, rakúskym, nemeckým alebo polským kolegom, nechceli veriť.

Vôbec  nejde o peniaze, vôbec nejde o tie hlúpe eurá. Ide o to, aby moje sestry na oddelení nastupovali do smeny s pocitom, že si ich táto spoločnosť za ich prácu a za to, že dnes v práci riskujú svoje zdravie, váži. Že si vážime, že napriek lákavým ponukám robia stále v našich nemocniciach. Že si vážime, že svoju prácu, svoje povolanie robia na úkor svojich rodín.  Starší lekár, ktorý napriek vysokému veku ráno nastupuje do ambulancie či na oddelenie si veľmi dobre uvedomuje, že v týchto dňoch riskuje svoj život a je mu aj jasné, že vzhľadom na svoj vek a pracovné vyťaženie si z tej výplaty veľa neužije. Napriek tomu sme povinní, dať zdravotníkom pocit, že si toto všetko vážime.

Nemocnice nie sú budovy, ani prístroje, nemocnice sú lekári, sestry a ostatní zdravotníci. Akceptovali by sme, že vieme od apríla o nutnosti nakúpiť ventilátory a napriek tomu by ich vláda dodnes nekúpila? Ako teda môžeme akceptovať, že od apríla žiadam na Ústrednom krízovom štábe, na Ministerstve zdravotníctva a Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny, aby mali zdravotníci počas koronakrízy aspoň istú kompenzáciu a doteraz ju nedostali?

Na Slovensku hazardujeme s našimi zdravotníkmi = s naším zdravím.

Autor: Peter Visolajský

Zdroj: dennikn.sk

Foto: PZ SR