Ako sme prežili španielsku chrípku pred sto rokmi

Pôvod španielskej chrípky nie je doteraz úplne stopercentne potvrdený. Pravdepodobne sa, podobne ako koronavírus, začala šíriť z Číny, ale existujú aj teórie o jej pôvode v americkom Kansase či inde. Určite však neprišla zo Španielska. To sa do spojitosti s touto chorobou dostalo len preto, že bolo neutrálne a nefungovala tam vojnová cenzúra. Vďaka tomu sa v tejto krajine mohlo o epidémii slobodne informovať.

Svetom prešla španielska chrípka vo viacerých vlnách. Na jar 1918 prišla prvá, relatívne mierna vlna, po nej však na jeseň nasledovala zničujúca druhá vlna s veľkou úmrtnosťou. Na Vianoce 1918 si mnohí mysleli, že už majú epidémiu za sebou. V januári a februári však začala opäť kosiť tretia vlna, ktorá trvala do začiatku leta. Prišla aj štvrtá vlna, tá už však mala len lokálny charakter.

Naše územie zastihla pandémia v čase, keď sa rúcala stará rakúska monarchia a vznikali nové nástupnícke štáty. Úrady mali vtedy úplne iné starosti, ako zaznamenávať priebeh epidémie, a ani ľudia, pre ktorých bola po rokoch vojny smrť každodenným chlebom, ju nejako zvlášť neprežívali. Uprostred najbrutálnejšej druhej vlny, v októbri 1918, sa v Prahe aj iných mestách pri vzniku nového štátu konali masové zhromaždenia a nikomu to nepripadalo nepatričné.

Desivá štatistika

Celkovo sa počet nakazených španielskou chrípkou na celom svete odhaduje na približne 500 miliónov ľudí. Okolo 50 miliónov chorobe podľahlo, čo je viac ako počet obetí prvej svetovej vojny.

Historik Salfellner odhaduje, že v Česku zomrelo na španielsku chrípku 46- až 77-tisíc ľudí, čiže približne polpercento vtedajšej populácie. Podľa maďarských historikov zomrelo v roku 1918 na španielsku chrípku v celom Uhorsku viac ako 50-tisíc ľudí. Celkový odhad obetí všetkých vĺn chrípky pre územie Slovenska sa pohybuje medzi 15- až 30-tisíc ľuďmi z vtedy viac ako dvojmiliónovej populácie.

Sú to obrovské čísla, aj preto je celkom zaujímavé, že na túto epidémiu sa u nás v porovnaní s inými tragédiami zachovalo len veľmi málo spomienok. Nielen literárnych a faktografických, ale aj rôznych pamätníkov či iných vizuálnych pripomienok tejto katastrofy. Dôvodom je zrejme to, že v strede Európy sa v tom čase diali obrovské spoločenské a politické zmeny, ktoré pandémiu prehlušili.

Medzi „španielkou“ a covidom existujú aj ďalšie paralely. Obidve ochorenia sprevádzali ťažké zápaly pľúc, ktoré boli v konečnom dôsledku hlavnou príčinou úmrtí. Podstatný rozdiel však je v najohrozenejšej skupine. V dôsledku španielskej chrípky umierali najmä mladí, zdraví ľudia a často tiež tehotné ženy či matky s dojčatami. Napríklad Franz Kafka, ktorý trpel tuberkulózou, prežil, aj keď so zápalom pľúc bojoval niekoľko týždňov.

Aj tí, čo prežili, často opisovali brutálny priebeh ochorenia. Zachovalo sa napríklad svedectvo 45-ročnej ženy z Myjavy, ktorá chorobu opisovala takto: „Ľahla som do postele a jedenásť týždňov som z nej nevstala. Na rukách a nohách som nemala kožu a z tela mi tiekla krv.“

Zo známych Slovákov ochorel na španielsku chrípku napríklad Milan Rastislav Štefánik, ktorý sa nakazil v Tokiu. Dva týždne ležal vo vysokých teplotách a lekári sa aj vzhľadom na jeho krehký zdravotný stav obávali najhoršieho. Nakoniec sa však vyliečil.

Čítajte viac: https://www.postoj.sk/68090/ako-sme-prezili-spanielsku-chripku

Autor: Jozef Majchrák

Zdroj: postoj.sk

Foto: wikipedia.com