Asociálne siete

Internet priviedol ľudí dohromady, no sociálne médiá dnes trhajú všetko na kúsky. Aspoň to tak vyzerá. Zdieľaním informácií, skúseností a názorov mali podporovať slobodné spoločenstvá, spájaním užívateľov ich priviesť k prekonaniu rozdielov spoločným úsilím. Taký bol vraj pôvodný zámer, no časom každá z tých aplikácií priniesla nepredstaviteľné negatívne dôsledky.

Je veľa príčin, prečo sa to stalo, no hlavným faktorom bola a je možnosť výberu. Neobmedzený výber – možnosť človeka vybrať si z takmer nekonečných možností na sociálnych sietiach – keď sa nahromadil vo svetovom merítku, dokázal zničiť puto spájajúce spoločenstvá,  ochromiť demokratické inštitúcie a polarizovať obecenstvo do virtuálnych aj fyzických bublín. Neobmedzené variácie výberu zmenili múdre davy ľudí na hlúpe kŕdle, viedli k uprednostňovaniu vyhovujúcich klamstiev či ilúzií pred skutočnými faktami. Vytvorilo sa prostredie, v ktorom majú ľudia prístup k takému množstvu informácii ako nikdy predtým, ale v skutočnosti chápu fyzický svet stále menej. Neexistujú kompromisy. Snaha nájsť komfort a uznanie online viedla k vytvoreniu akejsi alternatívnej reality. Z dôvodu vlastnej pohodlnosti, či strachu kráčame po povrchu sveta a bojíme sa nahliadnuť hlbšie pod povrch z obavy, že nám to zničí naše krvopotne vytvorené predstavy.

Polopate povedané, algoritmus nám na základe toho, čo sa nám páči, čo preferujeme, vyberá len tie informácie alebo “informácie”, ktoré ďalej potvrdzujú naše názory, posilňujú ich a zabraňujú, aby sa k nám dostali akékoľvek alternatívne názory či fakty. Robia nás menej tolerantnými a viac fanatickými. Preferenčné bubliny v nás vyvolajú dojem, že jediné, čo existuje, je len náš úzky sebecký záujem.

Keď užívatelia zbadajú informáciu, ktorá potvrdzuje ich presvedčenie, lajkujú ju, zdieľajú a diskutujú. Sociálne média takto nenápadne vytvárajú veľkoplošnú predpojatosť (terminus technicus “confirmation bias”) –  sklon vyhľadávať, alebo interpretovať informácie v súlade s našimi predchádzajúcimi preferenciami. Ak užívateľ vidí informáciu, ktorá ich spochybňuje, blokuje ju, alebo toho, kto ju zdieľa. Sociálne médiá túto predpojatosť zosilňujú obrovským množstvom poskytovaného a zdieľaného obsahu bez ohľadu na jeho kvalitu, či vzťah ku skutočnosti.

Je koniec odbornosti. So stále ďalším a ďalším znižovaním bariér pre prístup k internetu, hocikto, bez ohľadu na vzdelanie, skúsenosti alebo postavenie, môže skúmať informácie a poskytnúť do diskusie vlastný názor. Na prvý pohľad by to malo byť pre demokratickú spoločnosť dobré, no miesto toho si užívatelia sociálnych médií v ich bezohľadnom naháňaní preferencií vybrali informácie a rady, ktoré sa im páčia miesto tých, ktoré sú pravdivé alebo skutočné. 

Užívatelia sociálnych médií si vybrali, že radšej budú šťastnejší a obmedzenejší tým, že nebudú brať na vedomie “Jadro”, o ktorom písali McAfee a Brynjolfsson, ale aj tým, že sa ho budú snažiť zničiť.  Začali sme si myslieť, že stačí len pár klikov na smartfóne, nejaké to gúglenie a sme múdri, alebo dokonca múdrejší, než lekár s dlhoročnou praxou, vysokoškolský profesor histórie, fyzik, odborník na stravovanie, či zvolený politik. O športových tréneroch ani nevravím. Národy na sociálnych médiách sa dnes snažia prepísať dejiny, rozdrviť vedu a zmeniť spoločenský systém tak, aby vyhovoval ich preferenčnej bubline.

Celý článok si môžete prečítať na https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/541465/asocialne-siete.html

Autor: Anton Kovalčík

Zdroj: sme.sk

Foto: fotolia.com