Atypicky teraz o zdravotníctve na Slovensku

Nedá mi neopísať zážitok z nemocníc z tohto týždňa. Za uplynulých 31 rokov sa v zdravotníctve na Slovensku nič nezmenilo! Koľko rokov má ešte uplynúť, kým si pracovníci v zdravotníctve uvedomia, že sú tu pre pacientov?

Celé to začalo začiatkom augusta, keď sme museli ísť na ultrazvuk do okresnej nemocnici v Komárne. Prišli sme na pracovisko 2., ktoré ale nefungovalo. V čakárni na pracovisku 1. bolo plno. Po vyše hodinovom čakaní sme sa rozhodli odísť, pretože sme sa nedostali ani len k tomu, aby nám zobrali papiere. Platia zákony džungle, kto je silnejší a vie sa skôr pretlačiť k dverám, ide skôr. A to nehovorím o známych.

Nasledujúci deň po príchode o 6.30 ráno, sme sa dostali na rad pred 10.00. Hospitalizácia v nemocnici bola “úžasná”. Je zákaz návštev, na telefonáty nikto nereaguje, keď nám volala pani doktorka, tak po rýchlom toku informácií, kedy máme ísť vyzdvihnúť príbuzného zložila, nebola šanca sa čokoľvek spýtať, zložila.

Pri prepúšťaní z nemocnice sa pýtam sestričky aspoň na nejaké základne informácie, čo mu je, aký zákrok ho čaká….. Odpoveď:  ”Ja nič neviem.” Bol by som sa spýtal ošetrujúceho lekára, ale žiadny nie je. V Komárne nám bolo povedané, že v piatok ráno (je pondelok) sa máme dostaviť do FN v Nitre na zákrok. Treba prísť nalačno a takisto sa  nič nesmie piť. Pýtam sa, na ktorú, či na ôsmu ráno, lebo odvtedy ordinujú, nie radšej na siedmu. Človek si radšej zistí informácie sám. Volám na lôžkovú časť oddelenia: ”Príďte na pol ôsmu. Čo potrebujete? Len hygienické potreby.”

FN Nitra – piatok. Je pol ôsmej ráno, čakáreň plná. Tých, ktorí idú na “príjem”, berú prednostne. Dostávame sa do ordinácie o deviatej. Okrem nás ide na zákrok ešte jedna pani. Pán doktor vraví, že operácia bude až v pondelok (je piatok!). Aha super, to nevadí, že starší pán po mozgovej mŕtvici, ktorý horko ťažko chodí s barlami nič nejedol a nič nepil od predošlého večera. A prečo sme mali prísť už v piatok, keď zákrok bude až v pondelok? Otázky zostávajú nezodpovedané.

A to najlepšie len nasledovalo. Lôžková časť oddelenia. Sestrička si vypýta papiere, ktoré nám dal pán doktor predtým. Chodí hore-dolu, čakáme, čakáme, nič. Zistilo sa, že nie je voľná posteľ, pacienta na “príjme” nemajú kam dať!  Tak rýchlo šup šup niektorého pacienta poslať domov, aby sa uvoľnilo miesto. Myslíte si, že si vymýšľam? Nie, toto je realita v nemocniciach na Slovensku. Skončili sme po desiatej.

Už len dodám, že aj staršia pani, ktorá bola v rovnaký deň prijatá, tak isto nemala posteľ. Tak jednej mladej pacientke povedali, že sa už môže zbaliť a odísť.

Suma summarum:

Totálna absencia ľudskosti, organizovanosti, manažovania pacientov!

Totálne mrhanie časom, výkonmi, peniazmi!

Podľa môjho názoru toto sa zlepšiť nedá. Treba to celé zrušiť a začať odznova s novými ľudmi, ktorý nerozmýšľajú tak, ako keby bolo stále pred rokom 1989.

Autor: Attila Voros

Zdroj: sme.sk

Foto: fotolia.com