Česká republika zvažovala plošné testovanie predtým, ako bola o ňom prvá zmienka u nás. Antigénové testy podrobila Fakultná nemocnica MOTOL najprv porovnávacej metóde s výsledkami testov PCR. Aké sú výsledky štúdie?
Porovnávacia štúdia mala odpovedať na otázky, či je možné doteraz najspoľahlivejšiu metódu testovania na Covid-19, teda PCR, nahradiť metódou novou, u ktorej testovanie trvá kratšiu dobu – približne 30 minút.
Skúmala sa jednak celková citlivosť antigénnych testov, tzn. u jedincov bez ohľadu na prejavené príznaky, a ďalej citlivosť u tých, u ktorých sa aspoň jeden z uvádzaných príznakov choroby Covid-19 prejavil. Príspevok je spracovaný výňatkami z tejto správy.
Už v predchádzajúcom období sa k tejto téme vyjadrila Spoločnosti pre lekársku mikrobiológiu a Laboratórna skupina COVID Ministerstva zdravotníctva ČR, ktorá vypracovala v spolupráci s Národným referenčným laboratóriom SZÚ pre chrípku a nechrípkové respiračné vírusové ochorenia. Z ich stanoviska vyberám:
Diagnostika infekčného ochorenia založená na detekciu antigénu, ktorý je špecifický pre dané infekčné agens, poskytuje výhodu rýchlosti testu (do 15 až 30 minút), jednoduchosti prevedenie a relatívne nízkej ceny. Nevýhodou býva nižšia citlivosť testu. V súvislosti s diagnostikou COVID-19 sú skúsenosti s antigénnymi testami v ČR zatiaľ obmedzené, ale z medzinárodnej odbornej literatúry vyplýva, že aj v tomto prípade platí, že antigénne test má nižšiu senzitivitu (uvádzanou väčšinou v rozmedzí 85 až 95%) v porovnaní s metódou PCR, ktorá je považovaná za zlatý štandard diagnostiky COVID-19.
Antigénne test nemožno chápať ako rovnocenný ekvivalent PCR diagnostiky. Vôbec by nemal byť používaný ako skríningový k vyšetrovaniu jedincov s nízkou pravdepodobnosťou infekcie (tj. napríklad u asymptomatického jedinca bez kontaktu s ochorením alebo pre skríning na letiskách či hraničných vstupoch). Výsledky je nutné interpretovať obozretne a v kontexte epidemiologickej situácie, zvlášť potom pamätať na riziko falošnej negativity v oblastiach s vyššou prevalenciou ochorenia a na riziko falošnej pozitivity v oblastiach s nižšou prevalenciou ochorenia. Je zrejmé, že najvyššie pravdepodobnosť zachytenie antigénu SARS-CoV-2 v klinickom materiálu je tesne (- 1 deň) pred manifestáciou ochorenia a v prvých dňoch ochorenia (do 5 dní od začiatku príznakov).
V podobnom duchu sa nesie aj stanovisko Rakúskej spoločnosti pre infekčné choroby a tropickú medicínu k testovaniu SARS-CoV-2 pod ktoré sa podpísali Univ.-Prof. Dr. Florian Thalhammer, prezident a Univ.-Prof. Dr. Günter Weiss, viceprezident spoločnosti.
Podľa nich nesystematické, nereflektivné, rozsiahle testovanie a preverovanie v cestovnom ruchu alebo iných oblastiach spoločenského života (najmä u zdravých ľudí bez príznakov) nie je vhodným prostriedkom na získanie presných informácií o epidemiologickej situácii, alebo dokonca prostriedkom na obmedzenie pandémie. Namiesto necielených hromadných testov by malo byť vyšetrovanie obmedziť na rizikové skupiny, teda na pacientov s typickými príznakmi COVID a predchádzajúce expozíciou, alebo podľa situácie na pacientov z rizikových oblastí, ako sú nemocnice alebo opatrovateľská zariadenia.
Ako dopadli výsledky porovnávacej štúdie?
Počas testovacej štúdie, ktorá prebehla v minulom týždni (21.10.2020 – 24.10.2020), vyšetril tím pracovníkov Ústavu lekárskej mikrobiológie 2. LF UK a Fakultnej nemocnice Motol v spolupráci s odberovým miestom FN Motol celkom 591 jedincov, ktorí navštívili odberové miesto a súhlasili s odbermi z nosohltana na účely porovnávacej štúdie. Vekový priemer testovaných osôb bol 40 rokov (vekové rozpätie 11 až 78 rokov). Jeden alebo viac príznakov ochorenia COVID-19 pri sebe pozorovalo 290 jedincov (49%), zvyšných 391 jedincov neuvádzalo žiadny z nasledujúcich príznakov: kašeľ, bolesť svalov, kĺbov, zimnica, hnačka, zvracanie, zvýšená teplota, strata chuti a čuchu.
“Výsledky štúdie sú naozaj ďaleko za očakávaním. Celková senzitivita antigénnych testov sa podľa nášho zistenia pohybuje pod hranicou 70%. Náš odhad bol pritom približne 85%, “hovorí prof. MUDr. Pavel Dřevínek, Ph.D., prednosta Ústavu lekárskej mikrobiológie 2. LF UK a FN Motol, a dodáva: “Dá sa povedať, že 3 z 10 Covid + pacientov, a to dokonca aj ak majú príznaky, antigénne testy vôbec nerozpoznajú!”
Aké sú teda konkrétne výsledky v tejto konkrétnej štúdii?
Celková senzitivita skúmaných antigénnych testov v teste FN Motol. Pozitívny výsledok bol metódou PCR zachytený v 222 prípadoch (u 168 jedincov s príznakmi a u 54 bez príznakov). Antigénne test 1 preukázal pozitivitu v 148 prípadoch (z toho u 124 jedincov s príznakmi), antigénne test 2 vyšiel pozitívny vo 141 prípadoch (z toho u 116 jedincov s príznakmi). Kým antigénne test 1 nevyšiel pozitívny ani v jednom prípade negatívneho PCR, u antigénneho teste 2 bola taká situácia zaznamenaná v dvoch prípadoch, čo indikuje riziko vzniku falošne pozitívnych výsledkov (skutočná negativita PCR bola u oboch týchto vzoriek potvrdená prevedením dvoch rôznych PCR).
Autor: Martin Greguš
Zdroj: sme.sk
Foto: fotolia.com
