Kým počas vrcholiacej prvej vlny bol počet nových prípadov covidu v Európskej únii za týždeň na úrovni takmer 30-tisíc, teraz sa blíži k hranici 200-tisíc. Mortalita nie je taká vysoká, no prudko rastúci počet prípadov naznačuje, že kolaps zdravotného systému je otázka týždňov.

Tri princípy

Ak majú súčasné európske opatrenia v celej Európe na rozdiel od prvej vlny niečo spoločné, sú to najmä tri princípy. Prvým je, že školy sa nechávajú otvorené tak dlho, ako sa len dá. Deti sa považujú za nízkorizikovú skupinu, a keďže chorobu zvládajú lepšie než dospelí, nie sú natoľko infekčné. V čase epidémie je zásadné zabrániť škodám na ich duševnom rozvoji a zároveň ekonomickým škodám súvisiacim s málo produktívnym časom rodičov stráveným doma.

Druhým dôležitým princípom je regionalizácia protiepidemických opatrení. Pokiaľ sa dá, štáty sa vyhýbajú celoplošným opatreniam a snažia sa obmedzovať život v najpostihnutejších regiónoch.

U nás tento princíp nefungoval správne, keďže existuje kompetenčný chaos v prijímaní a vymáhaní epidemiologických opatrení. Napriek tomu, že naši epidemiológovia volajú po testovaní najmä v regiónoch s vysokou incidenciou prípadov, prijímajú sa plošné opatrenia, ktoré platia pre všetky časti Slovenska rovnako.

Tretím dôležitým princípom je zamerať sa na preťatie komunitného šírenia medzi blízkymi osobami. Hoci aj na Slovensku je známe, že až tri štvrtiny nových prípadov sa šíria v rodinách a pri družných návštevách známych, epidemiológovia zatiaľ tieto najrizikovejšie akcie neobmedzujú.

Práve preto platí v Európe zákaz vychádzania po večeroch a v noci, aby boli ľudia donútení obmedziť sociálne kontakty. Zavedenie takýchto opatrení aj na Slovensku by dokázalo eliminovať katastrofické ekonomické škody súvisiace napríklad so zatvorenými reštauráciami.

Výhry a prehry

Kým z niektorých hľadísk sa celoplošné testovanie skončilo pozitívne, z iných sa skončilo negatívne. Tým, že sa napriek odporu viacerých epidemiológov a vedcov konalo plošne – aj v oblastiach s nízkou incidenciou nákazy –, bolo relatívne neefektívne.

Naviazalo si na seba veľkú časť vzácnych zdrojov. Napríklad v Bratislave sa pozitívne diagnostikoval iba každý trojstý človek, čo pri očakávaných nákladoch na testovanie na úrovni sto miliónov znamená, že náklady na nájdenie jedného pozitívneho sa tam šplhajú k sume 10-tisíc eur. Sú to enormné čísla, ktoré poukazujú nielen na nízky epidemiologický efekt, ale zároveň aj na zbytočne vysoké náklady na testovanie na juhu Slovenska.

Ďalšou veľkou prehrou Slovenska je, že premiér prestáva počúvať epidemiológov. Tí ešte v pondelok po konzíliu navrhovali pretestovať v druhom kole iba okresy s výskytom pozitívnych prípadov väčším ako 1,5 percenta. Po rokovaní ústredného krízového štábu sa toto číslo znížilo na 0,7 percenta. Kým v prvej vlne tvrdil, že o všetkom budú rozhodovať epidemiológovia, v druhej vlne to už neplatí.

Vynútenie si povinného plošného testovania bude mať pravdepodobne súdne dohry. Je otázne, či by takéto legislatívne problematické opatrenia prešli v západných krajinách. Aj to bude jedným z dôvodov, prečo sa antigénové testovanie bude v zahraničí vykonávať najmä v najpostihnutejších regiónoch a v súlade s odporúčaniami epidemiológov.

Zákaz vychádzania a mäkší lockdown sú momentálne vo svete preferovanejšie varianty.

Celý článok čítajte https://www.trend.sk/spravy/radsej-lockdowny-ako-plosne-testovanie-matovicovho-experimentu-zatial-zahraniciu-nechce

Autor: Ronald Ižip

Zdroj: trend.sk

Foto: TASR