Epidémie nás sprevádzajú tisíce rokov, ale ľudia sa nepoučili

Čoraz viac vedcov sa prikláňa k názoru, že ľudstvo raz zahynie v dôsledku pandémie vyvolanej nejakým dosiaľ neznámym vírusom. V nedávno vydanej publikácii Epidémia v dejinách z vydavateľstva Premedia jej autori približujú, ako títo „neviditeľní nepriatelia” prispeli k zániku niekoľkých starých civilizácií. Hovoríme o tom s editorom knihy Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV.

Je to naozaj výskumom doložený fakt, že epidémie spôsobili zánik civilizácií?

Spresním. Pandémie chorôb mohli mať skôr podiel na zániku niektorých civilizácií. Vždy je tých faktorov viac, či už sú to ekonomické problémy, zmeny klímy, alebo spomínané epidémie. Pritom nás neohrozujú len vírusy, ale aj baktérie.

Príkladom je baktéria Yersinia pestis, ktorá je pôvodcom moru. Na začiatku 21. storočia sa objavila na Madagaskare nová forma tejto baktérie, rezistentná voči antibiotikám a šíriaca sa hlavne v pľúcnej forme priamo z človeka na človeka. Dôkazy o výskyte infekčných chorôb v minulosti sú viaceré, buď priamo v písomných prameňoch, ktoré skúmajú kolegovia historici, alebo sme indície o epidémiách získali v spolupráci s prírodnými vedami.

Napríklad vďaka tomu vieme, že obyvateľov Rímskej ríše ohrozovali dyzentéria, hepatitída, malária, lepra, týfus, tuberkulóza alebo salmonelóza. Najväčšie však boli dve epidémie: tzv. antonínovský mor (pravdepodobne išlo o pravé kiahne, 165 – 180 n. l.) a Cypriánov mor (pravdepodobne filovírus – príbuzný ebole, 249 – 242 n. l.). Obe mali veľký dosah na demografiu ríše, čo sa prejavilo v ekonomike aj v armáde, keď Rímskej ríši jednoducho chýbali ľudia.

Dalo sa vôbec zabrániť týmto katastrofám?

Vzhľadom na vtedajšie prostriedky ani nie, hoci aj vtedy dokázali vládcovia prijať rôzne účinné opatrenia. Už len prvé zavedenie karantény v Benátkach obmedzilo šírenie moru v meste. Slovo karanténa je odvodené od benátskeho dialektu (quarantena) a znamená štyridsať. Na toľko dní mali ísť námorníci prichádzajúci do prístavu do izolácie. Takýchto prípadov poznáme viac. Už prorok Mohamed hovoril o izolácii veriacich v prípade výskytu infekcie. Najviac informácií máme, pochopiteľne, z pandémií v 20. storočí. Podobné opatrenia, ako sa dnes prijímajú v prípade koronavírusu, sa prijali aj počas pandémie španielskej chrípky. Napríklad sa nosili rúška.

Už vtedy ich však ľudia odmietali nosiť…

Otázka prijatia opatrení závisela v histórii, tak ako je to napokon aj dnes, od schopnosti autorít ich presadiť. Často bola nasadená armáda, ktorá mala zabrániť migrácii nakazených. V najstarších obdobiach môžeme sledovať hlavne strach ľudí, ktorí napriek upozorneniam utekali mimo epicentra nákazy, čo však bola katastrofa, pretože nákazu ďalej šírili. Problémom v minulosti bola aj informovanosť verejnosti. Napríklad počas pandémie španielskej chrípky boli mnohé informácie zatajené. Choroba sa šírila na konci prvej svetovej vojny, keď všade prebiehali oslavy, čím pre šírenie chrípky vznikalo ideálne prostredie.

Ako vôbec archeológ a historik vníma priebeh súčasnej pandémie COVID-19?

Keďže sa zaoberám teóriou kolapsov starých spoločností, sledujem teraz niektoré moje poznatky z dejín takpovediac v priamom prenose. Samozrejme, každá historická udalosť je niečím nová, napríklad dnes je to hlavne šírenie informácií, ktoré je výrazne rýchlejšie a masívnejšie ako v minulosti. Ak sa však pozeráme na ochranné opatrenia z historického hľadiska, tak pri mnohých sa toho veľa za tisícročia nezmenilo. Základom bola vždy snaha izolovať chorých a obmedziť pohyb obyvateľstva.

Čítajte viac https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/564890-epidemie-nas-sprevadzaju-tisice-rokov-ale-ludia-sa-nepoucili/

Autor: Vladimír Jancula

Zdroj: pravda.sk

Foto: fotolia.com