Zdravotné poisťovne dostanú za poistencov, ktorí sú už po smrti, ale nie je o tom informácia v evidencii, ročne poistné vo výške približne 5,5 milióna eur. Za tzv. mŕtve duše uhrádzajú aj zdravotnú starostlivosť za asi 350.000 eur. Ukázala to analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) na ministerstve financií.
“Existenciu mŕtvych duší pravdepodobne spôsobuje nevyraďovanie, prípadne neskoré vyradenie poistencov z evidencie po ich smrti. Zdravotné poistenie vzniká na Slovensku automaticky, narodením. Zaniká smrťou, alebo prehlásením do inej poisťovne. V prípadoch, ak dôjde k úmrtiu v zdravotníckych zariadeniach, je informovanosť zdravotných poisťovní pravdepodobne rýchla. V ostatných prípadoch by mali poisťovne čerpať informácie o smrti z matrík. Problémom bývajú úmrtia v zahraničí, kedy sa informácia o úmrtí na Slovensko nedostala vôbec, prípadne s výrazným meškaním,” uviedla analytička IFP Michaela Černěnko.
Mŕtve duše sú najčastejšie poistenci štátu, takže väčšina poistného prichádza zo štátneho rozpočtu. Prevládajú najmä medzi najstaršími poistencami a sú to prevažne muži. Priemerný vek identifikovaných mŕtvych duší bol 85 až 90 rokov. Najčastejšie išlo o poistencov štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
“Na mŕtve duše poisťovne evidujú vo všeobecnosti minimálne náklady, ich existencia vedie k podhodnocovaniu priemerných nákladov na staršie vekové skupiny. To vedie k narastajúcej chybe odhadu budúcich nákladov na zdravotníctvo a prináša riziká pri starnutí obyvateľstva. Existencia mŕtvych duší spôsobuje, že ľudia nad 95 rokov sa javia v priemere zdravší než muži vo veku 25 až 34 rokov, ktorí sú vo všeobecnosti najzdravší,” povedala Černěnko.
Vysvetlila, že koncentrácia mŕtvych duší v niektorých vekových skupinách môže viesť k podhodnoteniu nákladovosti tejto skupiny. “V konečnom dôsledku to môže ovplyvniť príjmy jednotlivých poisťovní druhýkrát – v procese prerozdeľovania poistného,” doplnila. K riešeniu situácie prispeli podľa IFP v posledných dvoch rokoch viaceré pozitívne zmeny legislatívy. Zdravotné poisťovne už napríklad získavajú informácie o úmrtiach automaticky.
Aby verejné zdroje nesmerovali na mŕtve duše, IFP odporúča úplne vyčistenie evidencie zdravotných poisťovní. “Dôležité je aktívne preverovanie trvania poistného vzťahu u vytypovaných skupín poistencov a prepojenie už existujúcich registrov. Samostatný problém tvoria úmrtia v zahraničí v dávnejšej minulosti, o ktorých sa informácia na Slovensko nikdy nedostala a predstavuje tak problém aj pre iné verejné databázy. Aj inak spoľahlivý referenčný register fyzických osôb tak môže evidovať ako obyvateľov SR už dávno zosnulých v zahraničí. Pomohol by systém aktívneho preverovania vytypovaných osôb,” zhrnula Černěnko.
