Minerálky: Piť či nepiť?

S výberom správnej vody je to rovnaké ako s jedlom. Je vhodné všímať si zloženie. V opačnom prípade sa môže stať, že budete piť vodu s obsahom látok, ktoré sú vo vašom tele v prebytku a nedodáte tie, ktoré mu chýbajú. Zabrániť tomu môžete pravidelným striedaním minerálnych vôd.

Pestrosť je jednou z hlavných zásad vyváženého a zdravého jedálneho lístka, pri pitnom režime sa však spomína zriedkavejšie. Telo človeka pritom tvorí viac ako 60 percent vody a jej pokles o dve percentá už spôsobuje príznaky dehydratácie.

S vodou sa do organizmu dostávajú dôležité látky, soli a stopové prvky. Je preto dôležité nezaujímať sa len o to, čo jeme, ale aj čo pijeme.

Slovensko patrí ku krajinám s bohatými zásobami podzemnej vody a bezmála 1 600 prameňmi minerálnych a termálnych vôd.

„Základom pitného režimu by vždy mala byť kvalitná minerálna alebo pramenitá voda z podzemného zdroja, ktorá má vyvážené zloženie minerálnych látok a nie je chemicky upravená,“ odporúča Lucia Morvai, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd.

Základom sú nízkomineralizované vody

Potreba príjmu tekutín je veľmi individuálna. Rastie v závislosti od telesnej hmotnosti, stravovania, fyzickej aktivity aj teploty. Dospelý človek vážiaci 70 kilogramov by mal denne vypiť dva až tri litre vody. Pri namáhavej telesnej činnosti alebo pri horúčave aj viac.

Strata už dvoch percent vody z tela spôsobuje príznaky dehydratácie, ako sú bolesti hlavy, malátnosť, poruchy sústredenia a strata koordinácie.

„Za bežných okolností organizmu úplne postačí čistá voda alebo prírodné stolové či pramenité vody. Keď sa viac potíme, napríklad pri intenzívnom športe alebo v horúcom prostredí, výhodné sú minerálne vody. Doplnia nám nielen vodu, ale aj minerálne látky, ktoré sa potením strácajú,“ radí doktorka Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Je preto nutné piť priebežne, čiže v pravidelných intervaloch a rovnomerne počas celého dňa. Nie je však tekutina ako tekutina.

Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu a alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu ani kávy.

„Minerálna voda by nemala prekročiť 30 až 50 percent z celkového denného príjmu tekutín,“ vysvetľuje Morvai.

Pri minerálkach súčasne platí, že na bežné pitie by sa mali používať tie s nízkym obsahom rozpustných tuhých látok (RL). Základ pitného režimu majú tvoriť vody s obsahom RL 200 až 500 mg/l, teda nízkomineralizované. Vody s obsahom RL nad 500 mg/l sa neodporúčajú piť trvalo a vo väčších množstvách. Zároveň nie sú vody s vysokou mineralizáciou a s vyšším obsahom sodíka vhodné pre osoby s kardiovaskulárnym ochorením ani pre dojčatá a pri príprave ich stravy.

Pôsobí protialergicky

Popri nízkomineralizovaných minerálnych vodách majú občas miesto v nápojovom lístku aj minerálky s vyšším obsahom minerálov.

„Takéto vody sú ideálnym zdrojom na krytie nedostatku vody a minerálnych látok napríklad v letných mesiacoch, u ľudí pracujúcich v horúcom prostredí a u športovcov, keď sú straty minerálov vyššie,“ vysvetľuje Morvai.

Na pozitívnych účinkoch minerálnych vôd je postavené celé odvetvie kúpeľníctva a pozitíva minerálok sa prejavia aj pri domácej „pitnej kúre“. Minerálky sú výrazným prírodným a efektívnym zdrojom živín, ktorý potrebujeme nielen pre fyzické zdravie, ale aj celkovú duševnú pohodu. Ich pitie je najprirodzenejšou cestou, ako si doplniť potrebné látky, navyše bez zaťaženia žalúdka.

„Minerálne látky obsiahnuté v minerálnych vodách sa dobre vstrebávajú do ľudského organizmu, dokonca lepšie, než z mnohých druhov ovocia a zeleniny. Ovocie a zelenina patria medzi najvýznamnejšie zdroje minerálov, obsahujú však zložky, ktoré sťažujú ich vstrebávanie,“ hovorí Babinská.

Po zdraviu prospešné minerálne vody netreba chodiť do lekárne, ale nájdete ich aj na pultoch Kauflandu. Príkladom je prírodná minerálna voda Salvator, slabo mineralizovaná, hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá, sírna a hypotonická.

„Salvator má najvyšší obsah horčíka zo všetkých minerálnych vôd na Slovensku,“ hovorí Vladimír Hatok, obchodný riaditeľ spoločnosti MINERÁLNE VODY, a. s.

Ako je to so sodíkom?

Dôvodom, pre ktorý sa mnohí ľudia vyhýbajú minerálkam, je sodík. Skloňuje sa hlavne v súvislosti s hypertenziou a jeho nežiaducimi účinkami na kardiovaskulárny systém. Pri správnom a vyváženom pití minerálok však problémom nie je.

„Kto obľubuje minerálne alebo stolové vody, má možnosť vybrať si druhy s nižším obsahom tohto minerálneho prvku. Za prijateľné množstvo sa považuje jeho dvojciferná hodnota v jednom litri. Treba však dodať, že oveľa väčšie množstvo sodíka prijímame v slaných potravinách ako sú slané pochutiny, údeniny alebo syry,“ uvádza Babinská.

Minerálne vody obsahujú okrem sodíka aj potrebné stopové prvky a minerály ako horčík, vápnik, draslík, kremík, zinok, selén a iné.

Sodík však patrí k najdôležitejším minerálom, ktoré ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje na reguláciu objemu telesných tekutín. Svetová zdravotnícka organizácia navrhla limitnú hodnotu pre sodík v pitnej vode 200 mg/l, avšak predovšetkým zo senzorických dôvodov. Zdravotné obmedzenia neuvádza žiadne, keďže nie je preukázaná priama súvislosť sodíka vo vode so vznikom vysokého krvného tlaku.

Pri pití minerálnych sodných vôd je potrebné rešpektovať zvýšenú citlivosť k sodíku u detí, sklon k tvorbe opuchov a zdravotné riziká u chorých, ktorí majú predpísanú nízkosodíkovú diétu. Vtedy treba započítať do denného príjmu aj sodík z minerálnych vôd. Riešením sú v takom prípade minerálne vody s nízkym obsahom sodíka.

Čítajte viac: https://cerstvi.sme.sk/c/22632125/mineralky-pod-lupou-kedy-nam-skodia-a-kedy-prospievaju.html#rf=wg-p