Mojich 9 rokov vo vidieckej ambulancii. Všeobecné lekárstvo si meníme sami. K lepšiemu

V roku 2014 som sa rozhodla vrátiť do lekárskej praxe a stať sa vidieckym lekárom v prešovskom kraji. A tak som začala dochádzať na ambulanciu dennodenne 70 km, v čase, keď bola len diaľnica medzi Košicami a Prešovom a neexistoval ani prešovský obchvat. Cesta do práce mi niekedy trvala aj hodinu a pol.

Veľmi som sa tešila, že budem môcť robiť prácu, ktorá ma vždy naozaj bavila a ktorú som túžila robiť moderne a “podľa seba”.

Začiatky boli ťažké, prevzala som „obvod“ po lekárovi, ktorý zomrel. Veľký obvod s veľkými chybami. Na ambulancii jeden počítač – tlačila na ňom sestrička recepty a vykazovala výkony, ktoré sa potom posielali stiahnuté na USB kľúči na jednotlivé poisťovne. Zdravotná dokumentácia písaná rukou, roztrhaná, v nálezoch jeden nekonečný neporiadok (nálezy v nej sú oficiálne dokumenty použiteľné pre právne účely … ). Odbery sa robili utorok až piatok, v pondelok nie – aby toho nebolo hneď na začiatok týždňa veľa. Pacienti si žiadali akékoľvek lieky aj lístky na akékoľvek vyšetrenia od sestričky, chodili potom, kam chceli … Posudky boli „pečiatkou za peniaze“. Preventívna prehliadka znamenala – že sestrička odobrala krv, moč, opýtala sa „ koľko vážite a koľko meriate ? „ zmerala TK a pulz, niektorým dala aj lístok na ekg a skúmavku na stolicu, lekár to potom bez toho, aby videl pacienta, nejako “spísal”… Čakáreň bola večne plná, mohla som sa snažiť akokoľvek … pacienti tam sedávali od 6.30 , aj keď ordinačné hodiny začínali o 7.30 a nemali problém si tam sadnúť a požadovať vyšetrenie aj po ordinačných hodinách … Zapisovali sa do poradia halabala , jeden zapísal aj ďalších piatich, desiatich … Výhodu mali miestni z obce, v ktorej ordinujem, keď prišli pacienti z iných dedín autobusmi, už im veľakrát nezostala možnosť zapísať sa na vyšetrenie. Na ambulancii nebolo žiadne technické vybavenie, okrem jedného počítača, teplomera a tlakomera. K tomu všetkému žiadna ústretovosť zo strany miestnej samosprávy, naopak veľmi chladný macošský prístup.

Ako som začínala a ako som rozmýšľala, že to zabalím. Naozaj…

Nakúpila som všetko potrebné na úvod a začala pracovať, po svojom, postupne, precízne … Žiadne “lieky od sestričky”, ale pekne až po vyšetrení, žiadne výmenné lístky k špecialistom od výmyslu sveta, ale až po vyšetrení a zvážení možnosti liečby v našej ambulancii, žiadne „len pečiatky“ na posudky – lebo „ veď predtým s tým nebol problém“. O čo poctivejšie som k práci pristupovala, s o to väčším nepochopením zo strany viacerých pacientov som sa stretávala. Vysvetľovanie nevyhnutnosti odbornej práce v ambulancii všeobecného lekára a nevyhnutnosť zákonného postupu z mojej strany chápali ako niečo, čo ich “zdržiavalo” na ceste za vyšetrením u špecialistu, ktoré si neraz doma už sami vopred “naordinovali”. Ušli sa mi neraz nadávky aj vyhrážanie. Okrem toho som “zdedila” veľa pacientov vo veľmi zanedbanom zdravotnom stave – často bola u nás RZP, pretože pacienti k nám prichádzali so srdcovým zlyhávaním, hypertenznými krízami, mali sme cievne mozgové príhody, infarkty… Miestami to vyzeralo ako na poriadne vyťaženom centrálnom príjme nemocnice. Prispela k tomu diagnostika a liečba, ktorú  mali v minulosti ako z eshopu, pretože ju neraz dostali len od zdravotnej sestry, ktorej ani nepredložili lekársky nález a u špecialistu to nikto rovnako nekontroloval. Bola som zúfalá, plač bol skoro pravidelnou súčasťou mojej cesty domov a neustále uvažovanie nad odchodom z ambulancie ambulancie ma mátalo takmer 4 roky.

Pacienti mi nadávali, rovnako tak sa mi nadávali „kolegovia“ – špecialisti, a to len preto, lebo som si “dovolila” žiadať od nich 100%-nú prácu s adekvátnym zápisom lekárskeho nálezu, rovnako ako to “žiadam” aj od seba, správne uvedenou liečbou a predpisom lieku po vyšetrení / kontrole pacienta u nich. Počula som o sebe, že „som drzá a čo si to dovoľujem …“ Viacero pacientov si našlo iného lekára a ja som rada, že už nie sú našimi pacientmi.

Postupne som ambulanciu kompletne vybavila, prerobila. Vďaka ečasenke a kovidovej pandémii som zmenila systém fungovania čakárne a objednávania na vyšetrenie. Chcelo to veľa práce, školení, učenia, inšpirácie od úžasných kolegov a zotrvania vo vlastnom rozhodnutí robiť veci inak. Avšak oplatilo sa – pacientom, zamestnancom našej ambulancie aj mne.

Máme v ambulancii poriadok, robíme odbornú a veľmi zaujímavú prácu, ktorá nesmierne pomáha pacientom, šetrí čas aj financie všetkým. Fungujeme rýchlo, moderne a efektívne. Na jednom mieste. Pre pacienta. Všetko stojí na dobrej organizácii práce v ambulancii, v čakárni aj mimo nej. 

Všeobecné lekárstvo sme zmenili k lepšiemu a pre všetkých. Takáto práca ma veľmi baví

Je to presne 9.rokov, keď som ako mestská žienka nastúpila na cestu vidieckeho lekára. A žijem si svoj pracovný sen. Mám kvalitne vybavenú ambulanciu. V čakárni hrá hudba a panuje pohodová atmosféra bez stresu. Naši pacienti sa k nám objednávajú po telefonickej konzultácii so mnou hneď ráno 7,30-8,30, teda z pohodlia svojho domova, dovolenky, z práce … Prekonzultujú svoje ťažkosti a požiadavky na ambulanciu, prípadne sa chcú len poradiť a spoločne sa dohodneme na ďalšom postupe, liečbe. Ak je potrebné osobne prísť, dostanú presný termín. Ako lekár som denne pacientom k dispozícii od 7.30 do 14.30. Mám na nich čas, máme možnosť sa v pokoji porozprávať, mám čas na vyšetrenie, vysvetlenie možností liečby, ďalšieho postupu. Zamestnávam dve šikovné sestry, napriek limitovanému priestoru som sa mi podarilo vytvoriť pre nich adekvátny priestor na prácu. Odber robíme denne, zber do laboratória napriek vidieku máme 2x denne až do 12.00. Výsledky odberov ešte v ten istý deň už o 12.00 pre pacientov, ktorí prídu na vyšetrenie s výsledkami ešte v rovnaký deň ( aby nechýbali v práci). Preventívna prehliadka je kvalitná a dôsledná a naši pacienti sa na ňu už po skúsenosti u nás sami hlásia, ak ich náhodou nevyzvú skôr moje sestričky. Vďaka tomu, že môžem robiť komplexný manažment pacienta, využívam všetky možnosti svojej práce všeobecného lekára pre dospelých – liečim “tlaky, srdiečka, cholesteroly”, robím predoperačné vyšetrenia. Stíham pravidelné návštevy imobilných pacientov v piatich obciach. Takmer „na počkanie“ vypíšem tlačivá pre sociálne účely. Posudky do práce, na vodičský aj zbrojný preukaz sú realizované v súlade s platným zákonom. Mám dokonca v starostlivosti marginalizované skupiny v troch obciach, dve rómske asistentky zdravia, s ktorými máme dobrú spoluprácu. Väčšine našich pacientov dokážeme pomôcť u nás „ na dedinskej ambulancii“, aby nemuseli cestovať za starostlivosťou do mesta. A ak to už inak nejde, tak ich od nás dostanú priamo odporúčania na kvalitných špecialistov, s ktorými spolupracujeme a na vyšetrenia ktorých sa môžeme spoľahnúť, alebo ich k nim priamo objednáme. Plne využívame elektronizáciu zdravotníctva pre pohodlie našich pacientov aj naše vlastné.

RZP k nám na ambulanciu zavíta len veľmi výnimočne. Výrazne klesol počet mnou liečených a kontrolovaných pacientov, ktorí by potrebovali hospitalizáciu pre zhoršenie zdravotného stavu. U mnohých pacientov sa vďaka kvalitnej prevencii podarilo zachytiť „škaredé“ ochorenia v štádiu, kedy je dostupná možnosť adekvátnej liečby.

A dokonca som aj „dobrý lekár“ v hodnotení všetkými troma zdravotnými poisťovňami.

Mám rada svojich pacientov. Mám v zdravotnej starostlivosti celé rodiny a generácie, som vidiecky rodinný lekár. A som rada, že ním som. Veci sa dajú vždy robiť inak a lepšie. Nevzdávajte sa. A ja mám už ďalšie plány …

P.S. Cesta do práce mi trvá vďaka diaľnici už len 40-45 min a vyzerá to tak, že sa ten čas ešte skráti.

MUDr. Lenka Szwanczar Tomková

reprezentantka SVLS v EURIPA (European Rural and Isolated Practitioners Association)

Predsedníčka Sekcie SVLS pre vidiecku medicínu

členka Výboru Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)

ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, Široké