Na Dušičky si spomeňme na našich blízkych aj na kolegov, ktorí tu už s nami nie sú

Jesenné upršané dni a chodníky plné opadaného žlto-červeného farebného lístia sa spájajú s časom úcty k tým, čo tu už s nami nie sú. Možno sme im chceli ešte niečo povedať, ale nestihli sme to … Možno sme chceli urobiť čosi, čo malo byť urobené už dávno … Nezostal nám však už na to čas.

Počas Dušičiek s láskou spomíname na našich blízkych, ktorí odišli a veľmi nám chýbajú …

Spomeňme si v týchto dňoch aj na našich bývalých kolegov, ktorí už medzi nami nie sú : možno nás ako mladých lekárov naučili niečo, čo nikto iný nedokázal. Možno boli skvelí parťáci na lekárskej izbe. Možno nám podržali chrbát vtedy, keď sa od nás všetci v práci odvrátili. Možno s nimi bola taká psina, ako s nikým iným. A možno stačilo iba to, že sme mali česť ich stretnúť, pracovať s nimi a stráviť s nimi časť nášho profesionálneho aj súkromného života …

Ďakujeme, že ste tu boli s nami, milí naši kolegovia … Pomáhali ste nám a nechali ste po sebe stopu v našich ambulanciách aj v našich srdciach.

S úctou a tichou spomienkou na tých, ktorí si to od nás skutočne zaslúžia

Monika Palušková