Digitálnu stopu ľudia vytvárajú pri otváraní sociálnych sietí, prezeraním si e-shopov, pozeraním videí či pri objednávaní jedla cez donáškovú službu. Môže byť neškodná, ale môže poslúžiť aj kyberútočníkom na vytvorenie falošnej identity. “Falošné profily môžu v našom mene pýtať rôzne citlivé údaje, dostať sa napríklad do nášho bankového účtu a spôsobiť tak nemalú škodu. Digitálna stopa je často i zdrojom kyberšikany, keď útočník vydiera používateľa pod hrozbou zverejnenia intímnych informácií,” uviedol Vladimír Palečka z Aliter Technologies.
V rámci stopy zostávajú dva typy informácií – dáta, ktoré ľudia zanechávajú nevedome (napríklad IP adresa), a dáta, ktoré zverejňujú ľudia o sebe vedome (názory, záujmy, vek, narodeniny, trvalé bydlisko, fotografie, informácie o rodine a pod.).
“Digitálna stopa nie je súkromná. Mnohé spoločnosti zbierajú informácie o svojich návštevníkoch, aby lepšie poznali zákazníkov a efektívnejšie cielili na nich reklamu,” vysvetlil Palečka. Na lepšiu ochranu pred zneužitím odporúča napríklad dobre si rozmyslieť, čo zverejníme na sociálnych sieťach a aké informácie dávame vedome do on-line priestoru.
Odborníci odporúčajú tiež lepšie nastavenie súkromia na sociálnych sieťach, pravidelné mazanie histórie prehliadania na počítačoch či prehliadať webstránky anonymizovane. “Pokročilejšou možnosťou je využiť anti-trackingové nástroje, ktoré zamedzujú softvéru sledovať a zaznamenávať naše kroky,” uviedol Palečka.
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com