Národné toxikologické centrum: Postup pri predávkovaní ivermektínom

21. februára 2021

Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) zaznamenalo v poslednom období niekoľko prípadov predávkovania veterinárnymi liekmi s obsahom ivermektínu v snahe liečiť ochorenie COVID-19. Preto prinášame odbornej verejnosti základné informácie o tejto účinnej látke a o možnej, ňou spôsobenej intoxikácii.

Ivermektín sa začal používa v osemdesiatych rokoch minulého storočia najprv ako veterinárium, neskôr aj ako humánny liek proti ochoreniu Onchocecriasis (riečna slepota), spôsobenému parazitickým červom Onchocerca volvulus. Úspešne je teda na trhu viac ako 30 rokov. Ročne ho požije zhruba 250 miliónov ľudí. V roku 2015 bola za tento objav udelená aj Nobelova cena.

Ivermektín okrem základného účinku na parazity je nepriamy agonista GABAA receptorov v CNS ľudí. Má veľkú terapeutickú šírku a je dobre tolerovaný (podľa jednej štúdie jednorazovo aj desaťnásobok Americkou liekovou agentúrou (FDA) odporúčanej dávky 200 µg/kg podaný zdravým dospelým nespôsobil vážnejšie ťažkosti).

Pri predávkovaní sa môžu vyskytnúť symptómy ako podráždenie GIT (nevoľnosť, vracanie, hnačka), závraty, ospalosť, slabosť ale aj ataxia, rozmazané videnie a následné stavy ako rabdomyolýza, kóma a iné.

Maximálna hladina v krvi po terapeutickom p.o. podaní je dosahovaná okolo 4 hodín, eliminačný polčas je okolo 12 až 24 hodín.

Pri prípadnom predávkovaní sa odporúčania sledovania pacientov rôznia. Niektorí považujú za potenciálne toxické množstvo nad 1mg/kg prípadne 2mg/kg, niektorí sa pri odsledovaní riadia viac menej len významnejšími symptómami. Deti pod 2 roky alebo pod 15 kg sú po požití v každom prípade odporúčané odsledovať.

Terapia zahŕňa podanie aktívneho uhlia (1g/kg) za obvyklých podmienok, monitoring stavu vedomia, kardiálnych a respiračných funkcií, pečeňových a obličkových parametrov.