NÁZOR: Kam zmizol plán obnovy? Zožerie nám žoch peňazí z Bruselu korona?

Okrem epidémie koronavírusu tu máme aj epidémiu ekonomickú. Slovensko sa s ňou vyrovnáva ako sa dá, aj ako sa nedá, ako sa má, aj ako sa nemá. Na jednej strane tu napríklad máme priaznivé správy, že ľudia vo svete nezanevreli na automobily, automobilky na Slovensku opäť roztočili stroje a znižujú prepad hrubého domáceho produktu krajiny. Na druhej strane máme zdecimované celé sektory, v reštaurácii sa nenajete, v bare nenapijete, hotely zívajú prázdnotou. Je chvályhodná snaha vlády zachraňovať pracovné miesta, ale keď začnú padať samotné firmy, tak nemusí byť pre koho pracovať.

Pred niekoľkým mesiacmi premiér víťazoslávne oznámil, že nesie z Bruselu mech peňazí. Miliardy lietali hore-dole

Leto malo byť venované odborným seminárom, na jeseň mal byť známy slovenský plán obnovy, aby sme ho mohli čo najskôr dostať do Bruselu a potom už sme mali pretvárať Slovensko na modernú krajinu. Nuž… Leto prešlo, semináre neboli, namiesto plánu obnovy prišiel na stôl zoznam prianí a ilúzií, namiesto jednotného postoja si každá z koaličných strán vytiahla svoje volebné programy a dumá, ako ich pretlačiť. Jeden koaličný líder je v nemocnici, druhý vyrába atómové zbrane, tretí si lebedí v Dubaji a štvrtý (štvrtá) len nedávno predložil tézy svojej strany koalícii na diskusiu.

Nie je jasné, či si lídri uvedomujú, ako čas letí. Už dlho ich aj ekonómovia, aj slovenskí europoslanci upozorňujú, že sme pomalí. Teraz to dokonca vyzerá tak, že budeme jedni z posledných, možno aj úplne poslední, ktorí sa postavia do radu na peniaze. Na chvoste sme aj v rámci pomoci postihnutým sektorom.

Atómová zbraň proti koronavírusu, ako premiér Igor Matovič pomenoval plošné testovanie obyvateľov Slovenska, je už vyvinutá a jej verzie (komunitné testovanie) tiež. Dokonca ju možno vyvezieme do Rakúska. Je najvyšší čas, aby sme sa vrátili k ekonomickým otázkam. Prioritne a urgentne.

Niežeby sa nič nerobilo, na ministerstvách určite „žhavia“ Excel, ale ak si koaličné strany ešte neujasnili priority, len vydali všeobecné heslá, môže to byť zbytočná robota.

Čo znamená stratený čas v našom prípade? Znamená to veľké riziko, že síce na papieri budú pripravené projekty úžasne, ale ich praktická realizácia nedopadne najlepšie – ak vôbec nejako dopadne. Pretože tieto peniaze na obnovu nebudú pre nás pripravené večne. Čím kratší bude čas, tým viac sa v záchvate paniky a pod tlakom budú voliť cesty ako peniaze aspoň minúť, nie dobre minúť. Veď to poznáme z eurofondových projektov rokov minulých.

Môžete si povedať, radšej nič nevyčerpať ako ich vyplytvať. Problém je v tom, že ešte nevieme, ako sa budú tieto veľké peniaze vracať do kasy EÚ. V hre sú aj celoeurópske dane, ktoré by postupne povyťahovali z vrecák európskych občanov to, čo ich vlády minuli. Keby sme aj nič nečerpali, tak by sa mohlo stať, že by sme z toho nič nemali, ale platiť by sme to platili.

A zbytočná robota by to mohla byť aj vtedy, keď nám „padnú na hubu“ firmy, ktoré by pri vhodne nastavenej pomoci mohli prežiť

Ak štát pripraví záchrannú sieť, ktorá má také oká, že cez ne firmy prepadnú, mal by si spytovať svedomie. Pretože nie firma je vinná, že sa netrafila do predstáv štátnych úradníkov. V susednom Rakúsku chcú použiť Matovičovu atómovú zbraň. Vypnú ekonomiku a potom ju spustia. Svojim firmám však sľubujú dorovnať podstatnú väčšinu tržieb na základe dát z minulého roka.

U nás sme najskôr Slovensko zbombardovali a potom ešte pripravili zákon, že na nič nemajú právny nárok. Zákon je na ústavnom súde, ale dôvera, že štát chce poctivo riešiť straty firiem, ktoré prinútil zavrieť ich prevádzky, sa tiež niekam vytráca.

Preto je treba upozorniť: Cŕŕŕn, je najvyšší čas. Namiesto statusov na sociálnych sieťach je potrebné sa venovať záchrane ekonomiky a plánu obnovy, tam všade nás tlačí čas. Ak je dnes rozšírená medzi ľuďmi „blbá“ nálada, tak v prvom rade pre opatrenia proti koronavírusu. Keď sa k tomu pridá strach o živobytie či krach životných plánov, tak sa vytvorí depresívna spoločenská atmosféra, ktorá ničomu dobrému neprospeje. Ani tým na palube, ani tým v podpalubí.

Autor: Ivan Piovarči

Zdroj: pravda.sk

Foto: fotolia.com