Ekonomický profit z nočnej práce zamestnanca nikdy nevyváži zdravotné a sociálne riziká, ktoré táto práca zamestnancovi a štátu prinášajú.
V starovekom Egypte bezprávni otroci, ťažko pracujúci na výstavbe pyramíd, mohli v noci spať so svojimi ženami a deťmi a dnes v 21. storočí musia slobodní občania – otcovia a matky na noc opúšťať svoje deti a rodiny a musia ísť pracovať do nočnej prevádzky.
Je pre mňa nepochopiteľné ako dnes tisícky zamestnancov nastupujú každý večer do nočnej práce v odvetviach, ktoré by úplne kľudne mohli na noc výrobnú linku vypnúť a nič by sa nestalo. Chápem, že sú oblasti, v ktorých nie je možné nočnú prácu úplne eliminovať (napr. zdravotníctvo, polícia, obrana, služby a pod.) a rozumiem aj tomu, že niekomu môže nočná práca z rôznych dôvodov krátkodobo (najmä v mladosti) vyhovovať.
Situáciu osobne vnímam ako veľmi vážnu najmä z dôvodu, že o rizikách nočnej práce sa prakticky vôbec v našej spoločnosti nehovorí. Práca v noci je v Slovenskej republike vládami dlhodobo podporovaná a stále veľmi nízko platená.
Na Slovensku pracuje vyše 200-tisíc ľudí v automobilovom priemysle a z toho viac než 20 % zamestnancov pracuje na zmeny. Priemer Európskej únie je 6 percent. Je jasné, že rovnako intenzívne ako dnes automobilky produkujú automobily a zvyšujú slovenské HDP, produkuje nočná práca v týchto automobilkách tisíce chronických pacientov. Pacientov, ktorí už dnes žijú v rodinách s narušenými sociálnymi väzbami a ktorých choroby im zásadne znižujú kvalitu a dĺžku ich života. Pacientov, o ktorých sa budeme musieť ako spoločnosť solidárne postarať aj potom, keď už výrobné linky zastavia svoje pásy a vypnú svetlá.
Vzhľadom na negatívny demografický vývoj je dnes jasné, že náklady na zdravotnú starostlivosť o týchto predčasne chorých ľudí nebude mať kto hradiť. Cynik by povedal, že ušetríme na nevyplatených dôchodkoch z dôvodu ich predčasného úmrtia.
Medzi primárne zdravotné riziká nočnej práce, ktoré vyplynuli z mnohých medzinárodných lekárskych výskumov, patrí najmä narušenie prirodzeného cirkadiálneho (biologického) rytmu človeka. Z tohto narušenia prirodzeného rytmu striedania noci a dňa vzniká chronická spánková deprivácia a z tejto následne vzniká celá séria fyzických a psychických porúch a chorôb.
Nočná práca znižuje funkcie imunitného systému človeka, prispieva k vzniku cukrovky 2.typu, podieľa sa na cievnych a srdcových chorobách, nástupe obezity. Nočné zmeny boli v roku 2007 klasifikované ako potenciálne karcinogénny faktor. Podobne ako alkohol, cigarety, drogy alebo RTG žiarenie.
Okrem fyzických a psychických porúch trpí človek pracujúci v nočnej zmene aj negatívnymi sociálnymi dopadmi akými sú napr. sociálna izolácia a poruchy sociálnej interakcie. Deti a partneri „nočných“ pracovníkov sa nemajú večer s kým poradiť. Deti si nemôžu urobiť s rodičom úlohy a porozprávať sa o svojich starostiach. Na druhej strane, počas dňa dospávajúci člen rodiny nemôže tráviť svoj denný čas s partnerom, deťmi alebo priateľmi. Nevenuje sa koníčkom, nezaujíma sa o svoje okolie.
Tieto negatívne dôsledky nočnej práce majú dynamiku snehovej gule. Čím dlhšie človek v nočných zmenách pracuje, tým sa tieto negatívne zdravotné a sociálne dôsledky zväčšujú. Krátkodobé poruchy a incidenty prerastú do chronických chorôb a stavov, ktoré pracujúceho postupne vyradia z pracovného procesu a z jeho prirodzeného sociálneho prostredia.
Riešenie tejto alarmujúcej situácie si podľa mňa vyžaduje celospoločenskú odbornú diskusiu na tému zákazu nočnej práce. Zmena je možná obmedzením legálnosti nočnej práce (napr. od 22.00 do 6.00 hodiny) pre určité odvetvia alebo činnosti. Do úvahy pripadá aj dodatočné odvodové zaťaženie zamestnávateľa, ktorý prácu v noci využíva.
Budem rád, ak do komentárov pod touto mojou úvahou prispejú aj tí, ktorí sa s nočnou prácou stretli a majú vlastné skúsenosti a postrehy s jej dopadmi.
Autor: Martin Javorček
Zdroj: sme.sk
Foto: fotolia.com
