- Pracovné hodiny: 9:00 - 17:00
- +421 908 939 745
- info@svls.sk
Núdzový stav je vládna fraška. Státisíce žalôb Slovákov na Európskom súde môžu byť realitou
Celoplošné testovanie ukázalo, že nebezpečenstvo pandémie bezprostredne neohrozovalo celú krajinu. Hrozí, že Slováci budú úspešne podávať sťažnosti na Európsky súd.
Vláda Igora Matoviča si v čase pandémie koronavírusu ukradomky prisvojila kompetencie, ktoré jej nikto nedal a nemajú žiadnu oporu v legislatíve. Neprimeranú a neobmedzenú moc udelila Úradu verejného zdravotníctva, ktorý nekoná slobodne, je iba rozpočtovou organizáciou rezortu zdravotníctva. Ten vydáva bez obmedzenia normy, výrazne zasahujúce do základných ľudských práv a slobôd ľudí.
Slovensko tak môže čeliť kvôli rozporuplným protipandemickým opatreniam vlády sťažnostiam státisícov ľudí, ktorým štát zásadne zasiahol do ich životov. „Žiadny štát nemôže zaviesť obmedzenia iba na základe svojich vnútroštátnych predpisov, ignorujúc medzinárodné záväzky, či už v bežných alebo aj mimoriadnych núdzových udalostiach,“ prezrádza v rozhovore pre TREND Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu a advokátka pôsobiaca na Právnickej fakulte Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Vláda chce meniť ústavný zákon tak, aby umožňoval predĺžiť núdzový stav, ktorý dnes môže byť najdlhšie 90 dní. Mnohí ľudí vnímajú, že sú tým porušené ich základné ľudské práva, a to opakovane. Ako vnímate túto snahu z pohľadu vás ako dlhoročnej odborníčky na ľudské práva?
Pokiaľ ide o núdzový stav, rada by som upozornila na Predbežnú správu Benátskej komisie o opatreniach prijatých v členských štátoch EÚ v dôsledku krízy COVID-19. Tá je zverejnená už aj v slovenskom preklade na webe Ústavného súdu. Podľa nej aj pri núdzovom stave musí prevažovať základná zásada právneho štátu. Aby bol núdzový stav legitímny, musí brať do úvahy povahu, závažnosť a trvanie mimoriadnej situácie, a to by malo určovať druh, rozsah a trvanie núdzových opatrení, ku ktorým sa krajina môže zákonne uchýliť.
Všetky núdzové opatrenia, odstúpenia od ochrany základných práv a slobôd podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a ich obmedzenia, podliehajú trom všeobecným podmienkam, a to nevyhnutnosti, proporcionalite a dočasnosti.
Tieto sa pravidelne uplatňujú v judikatúre ESĽP, Súdneho dvora Európskej únie a rôznych ústavných a iných súdov členských štátov EÚ. Vláda by mala pri rozhodovaní o núdzovom stave tieto pravidlá dôsledne uplatňovať, inak hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP.
Núdzový stav, spojený so zákazom vychádzania, výrazne zasiahol do života ľudí. Vláda apeluje, že podobná situácia sa vyvíja takto aj v okolitých krajinách a je to jediná možnosť, ako zatočiť s pandémiou. Čo v tomto smere hovorí Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd?
Benátska komisia pripomína, že vo väčšine krajín je právomoc vyhlásiť núdzový stav rozdelená medzi zákonodarnú a výkonnú moc. Za štandardné sa považuje, keď výkonná moc (napríklad vláda) navrhuje a zákonodarný orgán (parlament) schvaľuje vyhlásenie núdzového stavu. Niektoré krajiny vyžadujú na to kvalifikovanú parlamentnú väčšinu. Pre zachovanie demokracie v právnom štáte je tiež dôležitá legislatívna kontrola nad úkonmi a činnosťou orgánov pre mimoriadne situácie.
Vo väčšine demokratických krajín má vláda právo vyhlásiť núdzový stav so súhlasom parlamentu. Otázka, kto, ako a kedy ho ukončiť, nemôže byť ponechaná na výkonnú moc, ktorá už požíva zväčšené právomoci. Preto by nemala byť výrazne zainteresovaná na rozhodnutí o zrušení núdzového stavu, nemala by rozhodovať sama o sebe. Musí to byť funkcia parlamentu.
Ak by teda naozaj došlo k zmenám ústavného zákona, bolo by namieste upraviť ho aj v tomto smere a rozšíriť právomoci Národnej rady pri vyhlasovaní a ukončovaní núdzového stavu. Zároveň treba v praxi dôsledne dbať na ústavný zákon, podľa ktorého možno vyhlásiť núdzový stav, len ak „došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia a osôb“.
Ďalšou podmienkou je, že ho možno vyhlásiť len na „postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území“, a to len „v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.“ Tieto podmienky ústavného zákona, ktoré treba skúmať a vyhodnocovať na dennej báze, nie sú podľa môjho názoru v tomto období celoplošne naplnené.
Štát navyše pri prijímaní zásadných rozhodnutí s dopadom na základné ľudské práva nezverejnil ani neposkytol občanom či odborným inštitúciám odborné podklady, ktorými dospel k záveru o bezprostrednosti hrozby.
Pri vyhlásenom núdzovom stave existuje väčšie riziko, že dôjde k zásahu do niektorých základných práv a slobôd. Čo na Slovensku podľa vášho názoru vôbec nesedí s dodržiavaním európskych štandardov?
Vzniknuté nebezpečenstvo nemožno vzhľadom na výsledky celoplošného testovania považovať ani za skutočné, ani za bezprostredné. A ani za také, ktorého účinky zahŕňajú celý národ. Komunity občanov, ktoré by mohli byť ohrozené, sú izolované.
Autor: Zuzana Kullová
Zdroj: trend.sk
Foto: fotolia.com
