O plagiátoch, plagiátoroch, vedúcich prác a univerzitách

Od staršej známej som raz počul vyjadrenie, že každý človek ktorý má titul, by mal byť braný vážne a s rešpektom. Síce nerád, ale musel som jej oponovať, pretože na Slovensku to v žiadnom prípade nie je pravda. Doteraz nezmeraná časť slovenskej akademickej obce nie je zdravá a nedosahuje ani zďaleka úroveň západných univerzít. Ani tých u nášho najbližšieho západného suseda Českej republiky.

Plagiát a autorský text

Ja sám aktuálne dokončujem bakalárske štúdium na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity. Od prvého dňa štúdia nám bolo prízvukované aby sme si dávali veľký pozor na správne a poctivé citovanie všetkých použitých prác a tvorili vždy vlastný autorský text. Všetky odovzdané práce prechádzajú systémom, ktorý ich automaticky po odovzdaní porovná s ostatnými textami, ktoré boli do neho predtým vložené. Druhé kolo tejto kontroly je v rukách vyučujúceho, či vedúceho práce. Aj neúmyselné (!) zlyhanie pri citovaní v obyčajnej dvojstranovej semestrálnej úlohe bolo vždy trestané minimálne vrátením textu a prepracovaním pasáže, kde študent pochybil. Ak by vyučujúci považoval odovzdanú prácu za úmyselný plagiát, prípad by mohol vyústiť napríklad aj v nedobrovoľné ukončenie štúdia.

O plagiát sa nejedná iba v prípade, keď zdroj v práci absentuje úplne. Sú prípady keď niekto „na oko“ uvedie v záverečnom zozname literatúry zdroj, na ktorý neodkazuje v texte. V takomto prípade sa dá použiť výhovorka, že dotyčný zabudol citáciu pridať do samotného textu. Väčšinou to však alarmuje, že daný text je skopírovaný a autor sa ho snaží vydávať za svoj alebo zmiasť hranicu medzi jeho a cudzím autorským dielom. K pochybeniu dochádza vždy, keď nie je možné z textu identifikovať, či je daná pasáž autorským dielom alebo nie.

Záverečné práce Andreja Danka, Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej pritom nemali chýbajúcu citáciu alebo dve, ktoré zabudli uviesť v texte. Ich práce obsahujú kompletne prekopírované cudzie texty (v prípade Krištúfkovej aj s chybami).

Akademický titul

Akademický titul by mal byť dôkazom vzdelania a schopnosti človeka kriticky a disciplinovane uvažovať. Prešľapy obzvlášť v prípade záverečných prác je potrebné začať aktívne vyhľadávať, a to nielen v prípade vysoko postavených osôb v krajine. Okrem toho by mal byť jasne sformulovaný zákon, ktorý umožní v prípadoch aké v posledných dňoch vyšli na povrch (a iných) odoberať akademické tituly.

Plne sa stotožňujem so stanoviskom V7 a SAV na tému (aj Kollárovho) zľahčovaniu plagiátorstva. Ich vyjadrenie jasne vystihuje, čo by mal akademický titul symbolizovať a ako naša krajina zlyháva v dosahovaní vysokej úrovne univerzít. Pre aktuálnu situáciu na Slovensku je v mnohých prípadoch charakteristický práve tento odstavec:

„Akademický titul nemá byť ozdobou, ktorou si politici či podnikatelia zvyšujú svoj sociálny status. Mal by byť výsledkom poctivej výskumníckej práce. Mal by byť deklaráciou odhodlania zasvätiť svoj život disciplinovanému mysleniu. Mal by byť znakom ochoty uprednostniť poctivé rozlišovanie empiricky overiteľných faktov od poloprávd, hoaxov či konšpirácií.“.

Vedúci práce

Musím ďalej zmieniť, že nielen plagiátor, ale aj vedúci jeho diplomovej práce je zodpovedný za odovzdaný text. Musí ho schváliť aby bol študent vôbec pripustený k obhajobe. Odhalené plagiáty, či už Andreja Danka, Borisa Kollára, alebo Petry Krištúfkovej nevypovedajú iba o nízkej morálnej úrovni, nedostatku etiky, sebareflexie, či nevzdelanosti ich „autorov“ (hlavne v porovnaní s ľuďmi, ktorí rovnaký titul získali poctivo). To, že nachádzame takéto práce na najvyšších miestach slovenského parlamentu vypovedá aj o systémovom probléme nedostatočnej kontroly univerzít a ich zamestnancov. Je snáď nemožné aby si poctivý školitel nevšimol, že celá práca je kompilátom cudzích textov. Samozrejme vedúci je tiež iba človek, ale mal by viesť práce, ktoré sú tematicky aspoň čiastočne v rámci jeho výskumnej činnosti. Mal by poznať množstvo obsiahnutých zdrojov a minimálne si všimnúť, že niečo nie je v poriadku.

Plagiátorstvo je krádež a vedúci, ktorý schváli plagiát (aj menšieho kalibru ako Andrej Danko, Petra Krištúfková, či Boris Kollár) sa stáva podozrivým ako komplic a tiež by sa mal obhajovať pred nezávislou etickou komisiou.

Ak niekto čaká, že sa budú vymenovaní, alebo ktokoľvek im podobný správať inak vo vysokej politike ako sa správali v akadémii, je naivný. Obzvlášť po vypočutí ich vlastných vyjadrení.

Celý článok si môžete prečítať na https://dennikn.sk/blog/1944974/o-plagiatoch-plagiatoroch-veducich-prac-a-univerzitach/?ref=list