Pacient z Balkánu

14. decembra 2018

Prehlbujúci sa nedostatok ľudí na trhu práce na Slovensku je spojený s migráciou ľudí z tretích krajín za prácou na Slovensko. Dlhodobo nefunkčná alebo neexistujúca legislatíva v oblasti zamestnávania ľudí z tretích krajín (napríklad Srbsko, Ukrajina, Albánsko), alebo iných krajín EÚ z balkánskej oblasti (napr. Rumunsko, Bulharsko) vytvárajú v krajine obraz chaosu a na druhej strane možnosti rýchleho zisku pre rôzne pracovné agentúry. Na Slovensku v súčasnosti „funguje“ okolo 1500 pracovných agentúr. O počte nelegálnych ani nevieme. Podľa údajov Národného úradu práce je na Slovensku v súčasnosti evidovaných oficiálne okolo 60 000 pracovníkov zo zahraničia, pričom jedna tretina pracuje v Bratislavskom kraji. Najpočetnejšiu skupinu pracovníkov tvoria občania zo Srbska a Ukrajiny. A to je iba vrchol ľadovca, lebo reálne počty nelegálne pracujúcich občanov z tretích krajín, ktorí sú na Slovensku formálne len ako turisti, je ešte vyšší.

Ako to vyzerá v praxi?

Na medzery v legislatíve tak doplácajú nielen pracovníci dopravovaní do našej krajiny za vidinou zárobku s prísľubom špičkovej zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečia, ale doplácame na to aj my, samotní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti – všeobecní lekári.

Ide často o osoby s nízkym sociálnym statusom a aj s neznámym zdravotným stavom, nakoľko nikto z nich nedisponuje výpisom zo zdravotnej dokumentácie. Ak má dotyčná osoba šťastie a na Slovensko prišla cestou legálnej pracovnej agentúry, tento nazvime ho „migrant za prácou”, má u nás zdravotnou poisťovňou vygenerované rodné číslo napríklad 205242/—- . Toto “číslo poistenia”, ale dostane až po niekoľkých týždňoch čakania. Centrálny register pre rodné čísla v Banskej Bystrici vygeneruje rodné číslo, ktoré zodpovedá jeho reálnemu dátumu narodenia, ako to majú naši občania, najskôr o tri mesiace. Dovtedy sa opakovane títo pracovní migranti dožadujú zdravotnej starostlivosti všade : nevynímajúc urgentné príjmy, ambulantnú pohotovostnú službu (ďalej len APS), u všeobecných lekárov, špecialistov, ktorú nikto neprepláca.

Moja skúsenosť

Nedávno počas mojej služby prišiel na APS občan z Rumunska. Bez kartičky poistenca, vlastne akejkoľvek kartičky a bez dokladov, bez peňazí a rozprával len rumunsky. Mal pri sebe asi zmluvu s pracovnou agentúrou, to neviem posúdiť, pretože bola tiež napísaná v rumunčine, ktorej nerozumiem. Takže stres a hodina môjho času. Nemal peniaze, nemal záujem o vyšetrenie, ani o lieky. Dožadoval sa vystavenia dokladu o dočasnej práceneschopnosti, teda PN-ky.

Ak má všeobecný lekár v blízkosti miesta, kde poskytuje zdravotnú starostlivosť v odbore všeobecné lekárstvo, trebárs iba ubytovňu, penzión, alebo závod, podnik, automobilku, kde sú takýto občania zo zahraničia zamestnaní, určite dobre vie, o čom píšem. Okrem vety „neexistujúci poistenec“ v chybovom protokole vystavenom zdravotnou poisťovňou za poskytnutú a vykázanú zdravotnú starostlivosť za zúčtovacie obdobie, má tento poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo vo svojej evidencii desiatky PN-iek vystavených týmto občanom z rôznych príčin, čo má viacej súvislostí.

Občan z Balkámu možno v živote nepracoval, nemá pracovné návyky. Po odpracovaní niekoľkých dní alebo len hodín vo fabrike chce čerpať zdravotné a sociálne zabezpečenie tak, ako mu bolo prisľúbené. Potom ochorie. Má teplotu, kašeľ, bolí ho brucho či zuby. Bežné sú šarvátky pod vplyvom alkoholu a z toho rezultujúce úrazy. Niekedy príde v sprievode “personalistky” , že treba “len” vystaviť PN-ku.
Vzhľadom k rodným číslám 202323/—- alebo 192235/—- sociálna poisťovňa nehradí vystavenie PN-ky týmto občanom na Slovensku, lebo jej systém nedokáže spracovať tieto “čudné rodné čísla”.
Vystavené PN-ky sú v evidenciách všeobecných lekárov neraz neukončené niekoľko mesiacov, lebo “pracovný migrant ” odíde nevedno kam a nevráti sa. Možno už nikdy. Opustí ubytovňu a ešte aj vo firemných montérkách a pracovnej obuvi sa jednoducho “vyparí”.
Evidujeme aj prípady, keď takáto osoba vážne ochorenie, ale ide aj o “náhodne” zistené ochorenia, ktoré pri nástupe do práce takáto osoba nepriznala. Jednoducho sa zamestnala a “náhle ochorela”, aby sa mohla liečiť na Slovensku, lebo napríklad v Srbsku nie je takáto zdravotná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia dostupná.

Čo s tým?

Ako má všeobecný lekár správne postupovať v súlade s legislatívou a čo ho chráni? Neznalosť rumunského alebo srbského jazyka asi nie. Cudzinci sa doslova potulujú od dverí k dverám a dožadujú sa ošetrenia. Na aké zdravotné a sociálne zabezpečenie má takýto človek nárok? Ambulancie sú už teraz preťažené stovkami vlastných pacientov navyše.

Medzery v legislatíve vytvárajú problém, ktorý bude postupne pri jeho neriešení eskalovať. A to aj v súvislosti s plánmi našej vlády, v zrýchlenom legislatívnom procese doviezť viac a viac ľudí z tretích krajín na Slovensko za prácou.

Z uvedeného dôvodu som ako členka Aliancie všeobecných lekárov Slovenska (AVLS/SVLS) požiadala AVLS/SVLS o intervenciu na príslušných štátnych orgánoch za účelom riešenia vzniknutej situácie. AVLS/SVLS už situáciu rieši formálnou cestou. O výsledku vás budeme informovať.

Autor: MUDr. Martina Jandzíková, všeobecná lekárka, Žilina

Foto: archív autorky, fotolia.com