Prehliadky mŕtvych sú odborne aj ľudsky veľmi citlivou témou. Navyše v čase “postkovidovom”, kedy slovenské zdravotníctvo trápi nesmierne veľa iných tém – kolabujúce ambulancie, vyčerpaní zdravotníci, denne sa hrozivo zvyšujúci dlh nemocníc, decimácia počtu zdravotníkov vo všetkých pracovných kategóriách, nedofinancovanie rezortu, zhoršenie dostupnosti diagnostiky a liečby pacientov pre chaos vyvolaný “kovidom” …
Otváranie témy prehliadok mŕtvych prichádza v nevhodnom čase, kedy sú nielen všeobecní lekári, ale všetci zdravotníci extrémne unavení po 1,5-ročnom boji s infekciou COVID-19 v prvej línii. Navyše sa k téme neuskutočnila žiadna odborná diskusia. Novela zákona, ktorá má prehliadky mŕtvych upravovať, sa pri rokovaní v NR SR zrejme má riešiť prílepkom k iným zákonom cez poslanecký návrh.
Každý zásadný úmysel zmeniť čokoľvek v zdravotníctve musí byť podrobený odbornej diskusii a tá potrebuje primeraný čas. Nie sme už v núdzovom stave, kedy by sa zákony prijímali v zrýchlenom legislatívnom konaní. V tejto problematike už vôbec nie.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) chce zracionalizovať celý proces prehliadok mŕtvych. Už pred tromi rokmi sa nám po nekonečných 14-rokoch konečne podarilo primárny kontakt zbaviť takejto nezmyselnej povinnosti a vrátiť lekárov k “živým” pacientom. Zároveň sme upozorňovali, že novovzniknutí “organizátori” budú mať vyššie finančné nároky a rozpočet na túto činnosť sa zvýši. ÚDZS uvádza na svoje webovej stránke, že “od roku 2017 narástli výdavky na zabezpečenie prehliadok mŕtvych tiel až o 321 %”. Organizátori dnes zamestnávajú lekárov, ktorí vykonávajú prehliadky mŕtvych a súčasne pre nich zabezpečujú aj dopravu na miesto prehliadky. Z pôvodných 40 EUR bez dopravy, ktoré ponúkal ÚDZS prehliadajúcim lekárom v roku 2018, im organizátori zvýšili úhrady dvoj- až trojnásobne. ÚDZS uvádza, že dôvodom, prečo tému napriek silnému odporu ambulantného sektora opäť otvára, je finančná neefektivita vykonávania prehliadok.
Cena práce sa trvale zvyšuje rovnako ako nároky na platy pre zamestnancov alebo dohodárov organizátorov či cena pohonných hmôt alebo áut na dopravu na prehliadku. Tá sa vykonáva vo vypätej situácii, s vysokými nárokmi na psychickú a fyzickú spôsobilosť lekára a neraz v extrémnych a nebezpečných terénnych podmienkach (v snehu či extrémnych horúčavách, na povalách, pri železničných tratiach, pivniciach, pri vodných tokoch …) Rozpočet toto všetko musí brať do úvahy. Ak ÚDZS považuje financovanie prehliadok za efektívne, určite ho treba preskúmať. Systém je nevyhnutné podrobiť prísnemu auditu a následne, ak je to potrebné, urobiť v ňom zmeny. To je úloha ÚDZS a nie je to dôvod na zmenu zákona.
Prioritou všeobecných lekárov je poskytovať modernú, dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť vlastným pacientom. Živým pacientom. V ambulancii. Počas ordinačných hodín schválených samosprávnym krajom. Okrem toho sa musia venovať preventívnym prehliadkam, rýchlo narastajúcemu počtu predoperačných vyšetrení po “kovide”, starostlivosti o vybrané skupiny chronických pacientov či návštevnej službe. Toto sú činnosti, na ktoré sú všeobecné ambulancie určené. K tomu všetkému pribúda ešte povinnosť slúžiť ambulantnú pohotovostnú službu či starostlivosť o domovy sociálnych služieb. Oveľa väčším problémom, ktorý už nadobudol doslova obludné rozmery, je gigantická, často úplne zbytočná a často sa meniaca byrokracia, ktorej množstvo narastá exponenciálne – vypisovanie rôznych potvrdení, posudkov na rôzne kompenzácie či invalidné dôchodky, parkovacie preukazy, pracovnú zdravotnú službu, na držbu zbraní a streliva, vodičských preukazov, vyhlásení o bezinfekčnosti, výsledkoch testov, posudkov pre komerčné poisťovne, Sociálnu poisťovňu, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obecné úrady, políciu … a ďalších … a ďalších … a ďalších …
Aj preto by bola ďalšia povinnosť pre ambulantných lekárov – a to akákoľvek – nerealizovateľná vrátane povinnosti prehliadok mŕtvych. Lekári už na ňu jednoducho nemajú kapacitu – časovú, fyzickú aj psychickú. Sú extrémne vyčerpaní a mnohí deklarovali, že ak by sa k tejto činnosti opäť niekto nútil, radšej sa vzdajú praxe a pôjdu do dôchodku. Tí mladší sú zas vychystaní za hranice, kde sa v ambulantnej praxi môžu venovať svojim “živým” pacientom a prehliadky tam zabezpečujú profesionáli.
Áno, Slovenská republika mala tri roky na to, aby inštitút koronera pod ÚDZS zaviedla do praxe. Inštitút sa môže nazvať aj inak, je to na ÚDZS. Dôležitý je obsah činnosti. S jasným vzdelávaním, jasným výkonom práce, jasným personálnym obsadením a hlavne ako profesionálnu službu s primeraným financovaním. Nestalo sa však nič.
ÚDZS chce celú logistiku prehliadok riadiť aj financovať bez organizátorov. ÚDZS zároveň deklaruje, že má dostatok dobrovoľníkov, ktorí majú o prácu záujem. Všetci budeme žiadať konkrétne čísla, že to tak naozaj je. Finálna podoba návrhu novely zákona nie je zverejnená, jej presný obsah ešte nie je známy. Mala by platiť od 1.10.2021. Všetci budeme práve vtedy vstupovať do jesennej chrípkovej sezóny. Takmer naisto aj kovidovej. Je zrejmé, že ambulantní lekári sa opäť dostanú zo svojich ambulancií iba večer, niektorí až v noci a opäť sa postavia do prvej línie. Ak by od nich štát žiadal, aby po svojej práci v ambulancii ešte ťahali ďalšiu “šichtu” pri prehliadkach a ráno boli pripravení postarať sa o svojich “živých” pacientov, je to nereálne. Je nás v ambulanciách veľmi málo a bude ešte menej. Ak sa štát k lekárom bude chovať macošsky, niektoré ambulancie sa zatvoria už navždy.
Prehliadky mŕtvych nie sú zdravotnou starostlivosťou a miesto lekárov je v našich ambulanciách a pri našich pacientoch.
Novela zákona nebola s dotknutými subjektmi prediskutovaná a chce vrátiť prácu ambulancií pred rok 2018, čo je pre SVLS neakceptovateľné. Preto žiadame novelu zákona z rokovania NR SR stiahnuť a začať na ÚDZS bez odkladu pracovať na vytvorení inštitútu profesionálnych prehliadajúcich lekárov podľa osvedčených zahraničných modelov.
MUDr. Monika Palušková, PhD., MBA
prezidentka
Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)