Pneumológovia, všeobecní lekári a revízni lekári pripravia štandardy na záchyt rakoviny pľúc

Väčšina pacientov s karcinómom pľúc je na Slovensku diagnostikovaná v pokročilom štádiu ochorenia. Slovenská pneumologická spoločnosť, Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) a Slovenská spoločnosť revízneho lekárstva preto spojili svoj odborný potenciál a pripravujú nové štandardy, ako má postupovať lekár v prípade pacienta s príznakmi aj u bezpríznakových.

“Začíname novú a unikátnu formu spolupráce troch lekárskych odborných spoločností – pneumológov, všeobecných lekárov a revíznych lekárov. Pri rakovine pľúc rozhoduje čas. Včasný záchyt pacienta umožňuje nasadiť liečbu s oveľa väčšou úspešnosťou. V skorých štádiách sa však príznaky nemusia prejaviť a mnohokrát tak problém odhalíme až pri vyšetreniach na iné ochorenia,” vysvetlila prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková. Tento krok je dôležitý preto, že vzhľadom na aktuálnu situáciu je nevyhnutné konať. Onkologické skríningy vrátane rakoviny pľúc vyhľadávanie pacientov môžu doplniť.

Na Slovensku sa ročne eviduje viac ako 3000 nových prípadov karcinómu pľúc a 2000 úmrtí. “Prvými príznakmi sú pretrvávajúci až chronický kašeľ, vykašliavanie s prímesou krvi, dýchavica, únava či bolesť na hrudníku. Priemerný čas na Slovensku, kým sa pacient dostane k liečbe od prvých symptómov, je viac ako 160 dní,” povedal pneumológ Michal Šenitko. Poukázal na to, že riziko úmrtia na rakovinu pľúc sa s každým oneskorením liečby o jeden mesiac zvyšuje o desať percent.

Cestu pacienta od všeobecného lekára k špecialistovi chcú preto lekári skrátiť pomocou definovania nových štandardov. “Potrebujeme dosiahnuť, aby pacient napríklad s dlhotrvajúcim kašľom mal v rámci ambulancie všeobecného lekára realizované potrebné vyšetrenia tak, aby bol následne odporučený k pneumológovi už so základnými vyšetreniami,” zdôraznil predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivan Solovič. Pripomenul aj potrebu zvýšenia povedomia ľudí o rizikových faktoroch a prevencii.

“Pacient s príznakmi, ako je napríklad dlhotrvajúci kašeľ, by na základe žiadanky od všeobecného lekára musel podstúpiť röntgen pľúc. Pri pacientoch bez symptómov by zase mali byť jasne definované rizikové faktory, ktoré by všeobecný lekár sledoval u daného pacienta. Treba zdôrazniť, že by malo ísť o pilotný projekt a prvú fázu spolupráce, kým nebude spustený skríning rakoviny pľúc,” zhrnula Palušková.

“Úlohou revíznych lekárov, keďže detailne poznajú systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, je pomôcť štandardy nastaviť tak, aby sa stali skutočnými opornými bodmi v poskytovaní bezpečnej a správnej zdravotnej starostlivosti. Veľmi radi sme sa k tejto odbornej iniciatíve pridali, pretože práve takto má vyzerať tvorba štandardných postupov – musia byť  prierezové, uskutočniteľné a zahŕňať cestu pacienta celým systémom,” povedala Beata Havelková, prezidentka Slovenskej spoločnosti revízneho lekárstva.