Potrebujú všeobecní lekári vo svojej práci nepripravenú „pseudokompetenciu“? …

Tak ako slovenská populácia starne, pribúda aj pacientov s chronickými ochoreniami, o ktoré sa bude musieť štát postarať.  Podľa informácií Národného centra zdravotníckych informácií  sme v Slovenskej populácii koncom roku 2016 evidovali 368 084 liečených diabetikov. Pacientov s diabetes mellitus (DM) 2. typu tvorilo 91%, pričom až 83% pacientov tvorili diabetici vo veku nad 50 rokov. Medziročne vzrástol počet osôb s DM 2.typu o 7% a za posledných 10 rokov vzrástol počet osôb s DM 2.typu  až o  15%. So zvyšovaním sa počtu pacientov  s chronickými ochoreniami, a to nielen cukrovky, sa bude  zvyšovať aj rozsah zabezpečenia  zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie každého typu zdravotnej starostlivosti  však musí vždy splniť dve zásadné podmienky – byť bezpečné pre pacienta aj pre lekára a byť v súlade s  medicínou založenou na dôkazoch (EBM).  Liečba ochorenia je iba časťou starostlivosti o pacienta, preto pri manažmente ktoréhokoľvek ochorenia musí byť vypracovaný štandardný postup, ktorý musí byť ekonomicky krytý a zabezpečovať všetkým medicínsku a právnu istotu.

Prečo v súčasnosti nesúhlasím s “pseudokompetenciou”?  

Som všeobecnou lekárkou a s diabetikmi sa stretávam rovnako ako moji kolegovia každý deň. S obavou evidujem informáciu o úmysle Ministerstva zdravotníctva SR o zrušení preskripčných obmedzení  na vybrané antidiabetiká (metformín XR a gliklazid). Zdieľam nesúhlasný názor  výboru Slovenskej diabetologickej spoločnosti, ktorá s týmto krokom v súčasnosti nesúhlasí. Zrušenie preskripčných obmedzení na niektoré antidiabetiká by znamenalo, že liečbu bude môcť iniciovať každý lekár. Nebol by to problém, keby bola zabezpečená medicínska a právna istota pre pacienta aj samotného lekára. Takto nie je. A týka sa to aj všeobecných lekárov.

Je známe, že preparáty  zo skupiny derivátov sulfonylurey (SU) sú  asociované  so zvýšeným rizikom hypoglykémie. Nebezpečné sú predovšetkým nočné hypoglykémie a s tým spojené srdcové dysrytmie, ktoré môžu byť u diabetikov fatálne. Navyše preparáty SU sú príčinou ďalšieho zvyšovania hmotnosti diabetika, čo je pre neho nežiaduce. Na trhu sú preto dostupné antidiabetiká s podstatnejšie bezpečnejším farmakologickým profilom pre lekára a pacienta … Preto ničím nepodloženej snahe o túto “pseudokompetenciu” odborne vôbec nerozumiem.

Všetko, čo robíme, musí byť bezpečné pre lekára aj pacienta

Od roku 2014 majú všeobecní lekári reálne a osožné kompetencie, ktoré skutočne chceme a naši pacienti ich potrebujú – predoperačné vyšetrenia, starostlivosť o pacientov s artériovou hypertenziou či dyslipidémiou. Ich dôležitosť v našej práci pred piatimi rokmi pochopilo Ministerstvo zdravotníctva a neskôr aj zdravotné poisťovne. Ťažko sme si vybojovali ich vykonávanie aj platbu nad rámec kapitácie. Nebolo to ľahké, ale iniciatíva vyšla z radov všeobecných lekárov. Bolo to správne a som veľmi rada, že sa tak po veľkom úsilí stalo. Na Kongrese SVLS 2019 v Šamoríne – Čilistove sa dozvieme aj o prvých štatistických výsledkoch nášho snaženia pri realizácii týchto kompetencií. Som na ne úprimne zvedavá.

Teraz sa stretávam s extrémom, ktorý nie je ničím podložený. Neviem, kto a prečo iniciuje návrh nezmyselného a z kontextu vytrhnutého kroku týkajúci sa vybraných antidiabetík. Takúto “pseudokompetenciu” a navyše takto nepripravenú všeobecní lekári naozaj nepotrebujú.

Zdravotná starostlivosť je komplexom odborných krokov a v jej strede je pacient aj lekár – musí byť dôsledne pripravená,  koncepčne prechádzajúca naprieč všetkými odbornosťami. Musí byť bezpečná, s medicínskou aj právnou istotou pre pacienta aj lekára. Tak, ako je to už v súčasne vykonávaných kompetenciách. Majú jasnú legislatívnu aj právnu oporu. Nezabudnime, že pri týchto kompetenciách nás platná legislatíva naozaj chráni.

Čo by nás chránilo pri takejto “pseudokompencii”, kolegovia?

MUDr. Martina Jandzíková, všeobecná lekárka, Žilina

Členka Výboru Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)