O efektivite v boji s novou nákazou, výhodách malých národov a úprimnosti.
Nikdy nezabudnem, ako som sa raz v lete 2017 pýtal svojej učiteľky čínštiny v Šanghaji, aké to bolo v roku 2003 prežiť epidémiu SARS-u, keď bola na univerzite v Pekingu. Svet a tiež Čína vyzerali inak; na internátoch nemali smartfóny, počítače a ani televízory – študenti týždne sedeli v karanténe len pri knihách a rádiu. Jedlo im podávali cez dieru vo vchodových dverách. Vieme si predstaviť niečo podobné dnes? Taký home office by nebol až taká sranda.
No spomenula tiež jeden významný bod, ktorý veľa ľudí vníma ako dramatickú zmenu v boji s vtedajšou nákazou: odvolanie vtedajšieho neschopného primátora Pekingu, ktorého nahradil dovtedy menej známy Wang Čchi-šan. Toho povolali z čela ostrovnej provincie Chaj-nan len po piatich mesiacoch, aby prišiel hasiť situáciu v hlavnom meste. Menej známy bol skôr verejnosti – čínski lídri mu verili po tom, ako zachránil banky južnej provincie Kuang-tung od drvivých následkov Ázijskej finančnej krízy v roku 1997.
Wang výrazne zmenil prístup k manažmentu nákazy; každý deň usporadúval tlačové konferencie, na ktorých sa nebál úprimnosti a jasných vyjadrení, prestal s chaotickým presúvaním nakazených medzi nemocnicami a celkovo priniesol poriadok do chaotickej a zle riadenej organizácie. Dnes je viceprezidentom Číny.
No ako ukazuje tohtoročná pandémia koronavírusu, viac než pevninská Čína sa z udalostí roku 2003 naučil Taiwan. Ten mal v roku 2003 346 prípadov nakazených a až 73 úmrtí. Poznám viacero mladých ľudí, ktorí boli v tom čase izolovaní pre podozrenie na ochorenie v dosť drastickej karanténe, popri ktorej sa aktuálne opatrenia na Slovensku môžu zdať takmer pohodové.
Dnes má však Taiwan len 49 prípadov a zatiaľ len jedno úmrtie. Dvadsať ľudí sa už vyliečilo. Ako je možné, že ostrovná krajina s 23 miliónmi obyvateľov hneď vedľa pevninskej Číny, ktorá je ekonomicky bytostne závislá od spolupráce s druhou stranou prielivu, má nakazených približne toľko ľudí ako Slovensko?
Pripravení, vždy pripravení
Taiwanský počet nakazených je nízky nielen v porovnaní s okolitými krajinami, ale aj v kontraste s faktom, že informácie o nákaze sa rozšírili najmä počas „zlatého týždňa“, teda osláv lunárneho nového roka, keď sa milióny Číňanov presúvajú domov a potom späť. Nakoľko nesmierne množstvo Taiwančanov na pevninskej strane prielivu pracuje, situácia tam mohla byť veľmi ľahko veľmi kritická.
Celý článok nájdete na https://dennikn.sk/1801841/preco-ma-taiwan-tak-malo-nakazenych-na-koronavirus-a-ako-sa-nim-mozeme-inspirovat/?ref=mpm
Autor: Jakub Dovčík
Zdroj: dennikn.sk
Foto: fotolia.com
