Prečo musia zdravotníci poznať kompetencie vrchnej veliteľky ozbrojených síl?

Premiér Matovič prišiel s nápadom poslať vojakov do ulíc, aby rýchlotestami otestovali obyvateľov Slovenska. Matovič to opäť “dal na Matoviča” – veľa rozpráva, ale fakty kriví podľa toho, čo sa mu hodí. Tvrdí, že prezidentka SR ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl SR má “iba ceremoniálnu úlohu”. Pre občanov aj pre zdravotníkov je dôležité poznať súvislosti, pretože Armáda SR má podľa Matoviča z kasární vyjsť do ulíc a plniť iné ako bojové úlohy. Vojaci medzi občanmi, prípadne v zdravotníckych zariadeniach – a tu už prestáva akákoľvek “sranda”.

Preto je dôležité, aby prezidentka SR bola informovaná o úmysloch Vlády SR týkajúcej sa aktivít vojska v zdravotníckych činnostiach priamo, a nie prostredníctvom médií.

Neznalosť zákona neospravedlňuje

Výrok Igora Matoviča /TB 18.10.2020/ „ Možno sa mýlim, nech ma opraví, kto sa v tom vyzná lepšie, pokiaľ viem tak vrchná veliteľka ozbrojených síl je de facto ceremoniálna funkcia mimo času vojny” prepisuje ústavné zriadenie SR

Slová, ktorým sekundovali osobne Minister obrany SR, Minister vnútra SR a Ministerka spravodlivosti SR v súvislosti s nasadením ozbrojených síl SR v počte do 8000 vojakov do operácie Spoločná zodpovednosť  príznačne charakterizoval minister obrany slovami „ to čo chystáme teraz nemá vo svete obdobu”.

Áno, minister obrany má úplnú pravdu – tento krok, kedy o použití ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodli orgány, ktoré nedisponujú legitímnym oprávnením, nemá vo svete obdobu.

Vláda obišla  svoju povinnosť navrhnúť a požiadať hlavného veliteľa ozbrojených síl o nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom v čase núdzového stavu a  nahradila ju vlastným rozhodnutím.

Neznalosť zákona neospravedlňuje je zásada, ktorá znamená, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie. Existuje preto právna fikcia, že každý je oboznámený s platnými a účinnými zákonmi a je si vedomý svojich práv a povinností.

Zásada, ktorá v právnom štáte nepozná výnimky, hlavne nie u orgánov, ktoré môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon /Ústava SR čl. 2 ods. 2/

Akékoľvek vybočenie je možné považovať za absolútny „exces“ , ktorý by platný právny poriadok nemal v žiadnom prípade tolerovať.

Oboznámme sa  teda platnými a účinnými zákonmi vo vzťahu a postaveniu Ozbrojených síl Slovenskej republiky ( armáde Slovenskej republiky) .

Ústava Slovenskej republiky v Šiestej hlave, článku 102, ods. 1 písm k) definuje, že  „Prezident Slovenskej republiky je hlavným veliteľom ozbrojených síl“

Pre bližšie oboznámenie sa s touto definíciou, jej rozsahom je  nutné použiť  Zákon č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

§ 1 Predmet úpravy

Tento zákon upravuje postavenie základných zložiek ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily”), ich úlohy a ich použitie, riadenie, velenie a kontrolu ozbrojených síl, mobilizáciu ozbrojených síl a prípravu ozbrojených síl. Ďalej vymedzuje vojenskú zbraň a vojenský zbraňový systém a upravuje ich použitie, ako aj použitie donucovacích prostriedkov, medzinárodnú spoluprácu ozbrojených síl a vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

§ 7 Velenie ozbrojeným silám

1) Velenie ozbrojeným silám je proces, v ktorom veliteľ vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti vojenské rozkazy na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl.

(2) Ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velí

a) prezident Slovenskej republiky,15)

b) náčelník generálneho štábu,

c) ostatní ustanovení velitelia,16)

d) veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, podľa odseku 11,

e) veliteľ podľa odseku 12.

 

V súčasnosti sa diskutuje o nasadení, použití armády pri úlohách spojených s núdzovým stavom vyhláseným na území Slovenskej republiky. Aj s týmto zákony počítajú a upravujú spôsob použitia ozbrojených síl

Oboznámme sa teda s ustanovením Ústavného zákona 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Pre súčasný stav teda aplikujme ustanovenie Článku 5  Núdzový stav , konkrétne

§ 4   V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády

  • nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,

A práve v tomto ustanovení v kontexte svojského výkladu pánom premiérom vláda narazili na samotné jadro problému. Kedy ústavný zákon definuje aktívne pôsobenie prezidenta v núdzovom stave, ktoré nemôžme považovať za “ceremoniálnu funkciu”.

Bude zaujímavé, ako sa tomu postavia orgány, ktorých povinnosťou je dbať na dodržiavanie ústavnosti.

Autor: Miroslav Csonga

Zdroj: sme.sk

Foto: fotolia.com