Prezidentka SVLS Palušková: Na mape dostupnosti všeobecných lekárov už teraz máme biele miesta

Všeobecný lekár je jedinečný svojím širokým záberom, dostupnosťou pre pacienta a predovšetkým tým, že svojich pacientov medicínsky aj ľudsky pozná. Vie podstatné fakty z ich pracovného i súkromného života a posudzuje človeka komplexne, nie ako „súbor orgánov“. O tom, s akými problémami v súčasnosti bojujú všeobecní lekári, aké riešenia sú dostupné, ale aj o blízkej budúcnosti tejto špecializácie na Slovensku či o prístupe samotných pacientov k vlastnému zdraviu sme sa porozprávali s MUDr. Monikou Paluškovou, PhD., MPH, MBA, LL.M., prezidentkou Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS).

• Aká je nová éra všeobecného lekárstva na Slovensku?

Všeobecné lekárstvo na Slovensku sa za posledných 10 rokov zásadne zmenilo a stále sa dynamicky mení. Je však smutné, že nie pozitívnym vplyvom štátu či ministerstva zdravotníctva, ale výlučne snahou samotných všeobecných lekárov, ktorí vytrvalo bojujú so skostnateným štátnym byrokratickým molochom. Keď som sa v roku 2014 podieľala na zavedení vykonávania predoperačných vyšetrení v ambulanciách všeobecných lekárov, bola som terčom množstva agresívnych mediálnych útokov. Neprajníci tejto zmeny šírili medzi pacientmi strach a neistotu s úmyslom zastaviť pokrok a zmenu. To isté sa zopakovalo pri zrušení povinnosti prehliadok mŕtvych pre ambulantných lekárov, ktorí sa pre túto úplne nezmyselnú vtedy zákonom stanovenú povinnosť nemohli venovať v ordinačných hodinách vlastným pacientom. Nuž a pokračovalo to pri zavedení  komplexného manažmentu pacientov s artériovou hypertenziou a dyslipidémiami v našich ambulanciách.

Cestu všeobecného lekárstva do modernej Európy nastavenú SVLS sa však nepodarilo zvrátiť. Všetky odborne a manažérsky dobre pripravené zmeny sa ukázali ako nesmierne užitočné pre ambulantných lekárov, pacientov aj pre celý systém. Ako príklad slúži konštatovanie, že takmer desaťročie neregistrujeme ani jeden prípad, tak ako tomu bolo bežne pred rokom 2014, že by sa operačný zákrok pacienta odložil pre nedostupnosť predoperačného vyšetrenia. Zaujímavé je, že všetci tí, ktorí na mňa a modernizáciu všeobecného lekárstva vtedy útočili, zrazu stíchli. Nikomu už ani nenapadne, že to nedávno bol „neriešiteľný problém“.  Ešte stále však musíme bojovať s množstvom hlúposti a neodbornosti, ale aj zbrklosti, ktoré brzdia rozvoj nielen všeobecného lekárstva, ale aj celého ambulantného sektora. Vytrváme však, pretože vieme, že cesta, po ktorej 10 rokov kráčame, je správna. Vieme tiež, že ako lekári aj občania nemôžeme ustúpiť nekompetentnosti a neodbornosti.

• Ako sa mení rola všeobecného lekára v súčasnosti?

Podstatné je prestať o zmene postavenia všeobecného lekára rozprávať a konečne nechať všeobecných lekárov odborne pracovať tak, ako je to bežné všade v civilizovanom svete. Treba sa držať zdravého rozumu a reálnej praxe v ambulanciách. Zásadné je všetkým ambulantným lekárom, vrátane všeobecných lekárov, zaistiť podporu a prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, vlády a parlamentu legislatívne aj medicínsku a právnu istotu. Už celú dekádu počúvame od ministrov zdravotníctva o rozširovaní „kompetencií“. Nikto však nevie, čo v tomto prípade znamená „kompetencia“, rovnako ako nikto nikdy nedefinoval „kapitáciu“. Už len táto myšlienka nie je v poriadku – „novou kompetenciou“ nemôže byť liečba pacienta s artériovou hypertenziou, pretože je to prirodzená práca všeobecných lekárov všade v Európe. Kompetenciou nemôže byť ani snaha o absurdné predpisovanie liekov všeobecnými lekármi za iných lekárov, ktorí to pre svojich pacientov nerobia. V Európe ani vo svete nič také civilizovaná medicína nepozná – každý lekár má plnú zodpovednosť za diagnostiku a liečbu ním vyšetreného a sledovaného pacienta a ani mu nenapadne ju prehodiť na lekára v inom špecializačnom odbore. Keď sa o tom zhováram s kolegami zo zahraničia, vôbec nerozumejú, čo je to za nezmysel – podľa nich je odborne scestné a právne neprijateľné, aby žiadal od iného lekára predpis liekov, ktoré indikoval a má predpisovať on sám.

Reálnou kompetenciou musí byť rešpektovanie postavenia a špecializácie všeobecného lekára v modernom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku a vytvorenie realizovateľných štandardných diagnostických a terapeutických postupov s definovaním jasnej úlohy u každej špecializácie a jej jednoznačné definovanie v zdravotníckom systéme. Pokiaľ nie je jasné, kto má čo, kedy a za akých okolností robiť, kto a za čo je medicínsky a právne zodpovedný, dovtedy sa pacient bude „túlať“ od dverí k dverám v ambulanciách aj v nemocniciach. Ak sa v takomto dokumente napríklad uvedie, že úkon „môže urobiť každý lekár“, je to po prvé odborne nezmysel, pretože internista teoreticky síce môže zašiť ranu rovnako ako chirurg, ale nikto nechápe, prečo by to mal urobiť. Rovnakým nezmyslom je to, aby lekár písal za iného lekára ním indikované lieky. Po druhé to znamená, že napokon sa môže stať, že ak všetci „môžu“, ale nikto „nemusí“, pacient sa napokon nedostane k zdravotnej starostlivosti, pretože bude prehadzovaný od jedného lekára k druhému, čoho sme svedkami aj teraz. Zo štandardného postupu musí byť presne identifikovateľný obsah, rozsah a nárok na zdravotnú starostlivosť pre pacienta. Tak sa nebude môcť stať, že mu ju napokon nikto neposkytne. A nielen to – v neistote je bez jasne definovaného nároku nielen pacient, ale aj konkrétny lekár. Bez konkrétnej definície cesty pacienta systémom a reálnych štandardných postupov sa pacient nemusí domôcť u lekára konkrétnej špecializácie svojho nároku na vyšetrenie a ošetrenie a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bude pre legislatívny zmätok tŕpnuť, kedy mu na dvere zaklope advokát alebo prokurátor.

Celý článok čítajte na Prezidentka SVLS Palušková: Na mape dostupnosti všeobecných lekárov už teraz máme biele miesta | MT (tribune.sk)

Zdroj: Medical Tribune

Foto: Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)