Protilátky voči koronavírusu zostávajú v tele “najmenej” deväť mesiacov po infekcii, vyplýva zo štúdie vypracovanej londýnskou univerzitou Imperial College a univerzitou v talianskej Padove.
Hladina protilátok “zostáva vysoká” bez ohľadu na to, či má alebo nemá infikovaný človek symptómy ochorenia COVID-19, ktoré koronavírus spôsobuje. K tomuto záveru prišli vedci po testovaní pacientov v severnom Taliansku, ktoré patrilo medzi regióny najťažšie postihnuté nákazou na začiatku pandémie.
“Veľká väčšina infekcií SARS-CoV-2 (koronavírusom), bez ohľadu na nástup príznakov, vytvára protilátky,” uvádza sa v štúdii, ktorá bola v pondelok zverejnená v časopise Nature Communications.
Na protilátky bolo testovaných zhruba 3000 obyvateľov severotalianskeho mesta Vó v máji a neskôr v novembri 2020. Mesto začiatkom roka 2020 izolovala talianska armáda po tom, čo tam zaznamenali jedno z prvých ohnísk nákazy v Európe, pripomína DPA.
Koncom minulého roka zostali u 98,8 percenta ľudí, ktorí sa vírusom nakazili vo februári alebo v marci 2020, “zistiteľné hladiny protilátok“. Tím výskumníkov uviedol, že dokonca zistili prípady zvyšujúcej sa hladiny protilátok, čo naznačuje potenciálne opätovné nakazenie sa a možné “posilnenie imunitného systému”.
Väčšina odhadov vrátane odhadov výrobcov naznačuje, že vakcíny proti koronavírusu poskytujú najmenej šesť až deväť mesiacov trvajúcu imunitu proti starším variantom vírusu. Napriek tomu štúdia Washingtonskej univerzity, zverejnená minulý mesiac vo vedeckom časopise Nature, naznačuje, že imunita môže byť “trvalá” v závislosti od použitej očkovacej látky.
“Musíme pokračovať v monitorovaní odolnosti protilátok v dlhších časových rozpätiach,” uviedol podľa AFP Enrico Lavezzo z Padovskej univerzity.
