Smatana: Ohýbanie dát o výsledkoch testovania a skresľovanie reality spôsobuje hlbokú nedôveru

9. novembra 2020

O efektivite AG testov treba rozprávať s veľkým rešpektom. Preto samotní výrobcovia či WHO odporúča AG testy na premorené oblasti, kde sa predpokladá vyššia virálna nálož alebo na testovania rizikových populácií (na vysoko frekventovanej úrovni). Presne ako navrhovalo aj samotné epidemiologické konzílium.

Na Slovensku potrebujeme založiť novú vednú disciplínu – dátovú a faktografickú yógu. Neviem, kam presne by sa zaradila, či pod katedru aplikovanej matematiky a štatistiky, ale dnešné dni by bola určite veľmi trendy.

Prečo? Pozrime sa na najčerstvejší príklad, obedňajší status pána premiéra.

1. Prvé tvrdenie: plošné testovania spôsobilo viac ako 55% pokles v prevalencií vírusu.

Áno. Matematicky sedí. Avšak korelácia nie je kauzalita.

Najlepší príklad je naše susedné Česko, kde 7 dňová incidencia (26.10-1.11 vs 2-8.11) klesla o 10% a reprodukčné číslo sa odhaduje pod hodnotou 1. Všetko bez použitia “atómovej zbrane”. Čím to dosiahli?

Opatreniami, ktoré sú tým našim veľmi podobné. 4 až 5 tisíc prípadov denne sa kvôli opatreniam zavedenými v polke októbra už na Slovensku nepredpokladal. Existuje mnoho modelov, kde sa dá nasimulovať, ako sa model bude šíriť. Asi používateľsky najkrajší je robený akademikmi z britského Oxfordu a keď si tam nasimulujeme Slovensko, tak je zrejmé, že 55% zníženie prevalencie sa nedá pripisovať len plošnému testovaniu, ale veľkú mieru dopadu treba hľadať práve v sprísnených pravidlách a zníženej mobilite*.

http://epidemicforecasting.org/?fbclid=IwAR2dKKvBvKr_EEBwCuZAP9N4fXCB7ZWrkcigyI_KxrZYhO59rPwvoX-uD4g

P.S. Zvýšená mobilita po plošnom testovaní (modrý papierik = sloboda) sa v druhom kole ešte nemohla výrazne (ak vôbec) prejaviť. Kľúčové je teda korektne interpretovať fakty podľa kontextu a nie PR plánu.

2. Druhé tvrdenie (resp. zabudlo sa v statue spomenúť): nehrozí pri tak nízkej prevalencií viac falošne ako reálne pozitívnych?

Ak sa pozrieme na celkový počet testovaných v sobotu (1 297 571) a 8 172 zachytených, tak prevalencia vychádza na 0,63%. Ak sa však pozrieme na špecificitu testov (dopočítanú aj u nás z prvého kola a deklarovanú výrobcom), tak tá sa priemerne pohybuje na úrovni 99,5 – 99,6%.

Falošne pozitívnych je teda niekde okolo 5,2 – 6,5 tisíca ľudí. Reálne zachytených infikovaných (nie infekčných) je teda len 1,7-3 tisíc. Toto číslo je 1 až 2 dni PCR testovania.

A presne o tomto rozprávali vedci a odborníci a navrhovali realizovať druhé kolo len na premorených oblastiach. Pri nízkej prevalencií testy už nemajú výrazný záchyt a riziká môžu prevyšovať pridanú hodnotu. Ale chváľme sa 55%, veď sme svetoví.

Tretie tvrdenie: „Áno, najvyššiu presnosť majú pri ľuďoch s Covid-19, ktorí kýchajú, kašlú, soplujú … ale rovnako platí, že aj pri tých ostatných s Covid-19 sú dostatočne efektívnym nástrojom ich nájsť“

Nie, testy nemajú najvyššiu presnosť pri tých, čo kašlú (t.j. symptomatických), ale tých čo majú vysokú virálnu dávku**. Na českom validačnom teste (pozri post nižšie) to bolo zrejmé.

AG testy zachytili až 90 – 93% pacientov s prahovým cyklom PCR testov pod 25, ale len 19 – 30% s prahovou hodnotou 30 – 35, ktorá bola tá najčastejšia na Slovensku z leta a jesene.

O efektivite AG testov treba rozprávať s veľkým rešpektom. Preto samotní výrobcovia či WHO odporúča AG testy na premorené oblasti, kde sa predpokladá vyššia virálna nálož alebo na testovania rizikových populácií (na vysoko frekventovanej úrovni). Presne ako navrhovalo aj samotné epidemiologické konzílium.

Škoda, že sme nevyužili čas a kapacity, aby sme si spravili naše validačné testy. Kto vie prečo.

Tak či onak, ohýbanie dát a skresľovanie reality vedie v hlbokú nedôveru. V každej situácií, či vzťahu. Nedivme sa preto, že máme na scéne armádu hoaxerov a ľudia sa búria voči opatreniam. Je to ale celé v našich rukách. Zodpovednosť a ROR. Len takto porazíme epidémiu aj dátových yogínov.

*Myslím že, ako málokto, som si vedomý limitácií modelovania, v rámci ilustrácií dopadu jednotlivých opatrení sú to užitočné nástroje

** existuje evidencia, že testy sú presnejšie pri príznakových, ale komparatívna štúdia ešte nie je, preto sa pri interpretácií výsledkov spomína vždy pomer symptomatických a asymptomatických a potom prahové hodnoty PCR

Autor: Martin Smatana, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR

Zdroj: facebook autora

Foto: pluska.sk