Spoločný biologický experiment nie je spoločná zodpovednosť

Mám veľký problém s „dobrovoľným“ plošným testovaním. Posledným, ale výrazným znamením slabosti zúfalého počinu je obyčajné sprosté vydieranie. Zobrať rukojemníkov a klásť si podmienky. Chcete odprevadiť dieťa do školy alebo škôlky, ísť do obchodu, prírody, za priateľkou či do zamestnania? Tak skrátka test musíte podstúpiť. Ak nie, môžete absolvovať vychádzky jedine, ak trpíte insomniou (poistka inak zrejme protiústavného nariadenia). Obmedzenie osobnej slobody takýmto neokrôchaným spôsobom by si zrejme nedovolil ani súdruh Lukašenko.

Okrem toho, že dobrovoľnosť  v tomto prípade severokórejského typu  je asi  rovnako dobrovoľná ako naše dýchanie (bez hlavne na spánkoch, ale nevyhnutné k normálnemu fungovaniu), experiment s utajovaným plošným testovaním je pre mňa viac zúfalým habkom-šibkom opáčením prekrývajúcim dôsledky za včas neprijaté zodpovedné opatrenia. Tento pilotný spôsob riešenia premorenia má viac charakter základného výskumu ako aplikácie overených vedeckých poznatkov. Keďže vzorkou tejto nekontrolovanej klinickej štúdie má byť hneď celý národ,  považujem to za pomerne nebezpečnú hru, ktorej mierka presahuje aj Mengeleho škálu a  má potenciál hrozby pre verejné zdravie. Na tomto fakte nezmení nič ani prípadný úspech operácie. Takéto pokusy na ľuďoch si totiž môžu dovoliť v zásade len krajiny s neslobodným režimom (viď aplikácie vakcíny Sputnik V bez postačujúcich klinických testov), a aj keď sme holubičí národ, zvyknutí poslúchať, snáď ešte nie sme Rusko, Čína alebo vzdialená Kimova provincia, aj keď nejeden obyčajný človek by nedbal.

Z úvodného experimentovania v zasiahnutých regiónoch Bardejova a Oravy sa dá predpokladať, že ochota testovať sa tu je. Testy odhalia chorých, zníži sa virologická nálož v spoločnosti a o tri týždne sa môžeme vrátiť do normálu (Sulík), prípadne už o mesiac do škôl (Grohling). Prečo teda neísť a neoddať sa zodpovedne krokom, ktoré nás uchránia pred lockdownom, znížia chorobnosť, hospodárske škody, zachránia životy a naplnia očakávané proroctvá ministrov a premiéra? Pri hľadaní zodpovedných odpovedí predovšetkým v kontexte ľudských životov je vždy nevyhnutné aj váhovanie rizík, postavené na porovnaní pochybností.

Katalyzátorom k testovaniu je v tomto prípade fakt, že aj ako asymptomatický človek môžem byť nositeľom vírusu. Ak som náhodou takýto človek (šanca rádovo 0,01), potom z tejto šance 1/5 prináleží schopnosti byť aj šíriteľom vírusu. To by pri 4 miliónoch, s ktorými sa ráta pri testovaní malo zachytiť rádovo desaťtisíc šíriteľov. Keďže neviem, či nie som jeden z nich, je vhodné, aby som sa testu zúčastnil. Ak naopak príznaky mám, bolo by asi vhodnejšie namiesto plošného testovania (Čaputová) absolvovať spoľahlivejší PCR test cez RÚVZ.

Protiváhou k tomuto je ale celá séria pochybností. Tu na rozdiel od premiéra a ministrov by asi bolo vhodné svoje výroky oprieť o názory kuvikov, ktorí majú zostať ticho (rozumej vedcov, prekl. z matovčiny, s dovolením ich budem naďalej označovať zaužívaným termínom vedci). Modifikácia odporúčaní vedcov – odborníkov alebo ich nerešpektovanie politickými rozhodnutiami je priamou zodpovednosťou tejto vlády a tento nesúlad medzi odbornosťou a finálnymi usmerneniami je dlhodobo v odtieňoch „zodpovedných riešení“ , ktoré nás doviedli k tisíckam prípadov denne, a ďalej nás povedú k stovkám mŕtvych denne (predikcia autora). Vyhovárať sa na to, že aj inde majú problémy, je trochu chabé vyvodzovanie osobnej zodpovednosti (Krajčí). Ale teraz k názorom autorít.

Názory autorít

1) Pochybnosť o vhodnosti testov. „Test ideme používať v rozpore s tým, na čo je pôvodne určený výrobcom. Antigénové testy nie sú určené na masové testovanie bezpríznakových ľudí.“ (Klempa). Výrobcovia určili testy pre symptomatických pacientov, v súvislosti s nimi bola testovaná aj ich presnosť. V prípade tých našich testov na 115! ľuďoch s príznakmi (! ako symbol výkriku nie faktoriálu). V laboratórnych podmienkach s vyškoleným personálom, vhodným svetlom, pokojnými výskumnými podmienkami sa presnosť pohybovala na úrovni okolo 70%. Pri plošnom testovaní je to len 50% (Čekan), iní očakávajú senzitivitu 30% (Matovič). To znamená, že aj pri maximálnej účasti pretečie pomedzi prsty testovačov veľké množstvo ľudí, ktorí ostanú falošne negatívni. Naposledy sme toto echo zaznamenali napr. v Nitrianskej nemocnici, kde urobili šiestim pozitívnym po PCR teste aj Ag test, ktorý vykázal len jedného nakazeného (Visolajsky). Okrem toho špecificita nie je tiež 100%, a tak mnoho tisíc ľudí ostane falošne pozitívnych, hoci sú zdraví. Je tu tiež psychologický efekt, že pri negatívnom teste sa nie každému bude chcieť opäť stáť hodiny v rade kvôli druhému pretestovaniu, a tak falošne negatívni ostanú v spoločnosti ďalej.

2) Účasť. Pre mnohých je argumentom účasť, kde matematický a zdravotnícky laik z Trnavy vyhlásil, že je potrebných aspoň 80%. Vedci nevedia, kde sa toto číslo vzalo, pretože každá vyššia účasť odhalí viac potenciálnych kandidátov na karanténu. Zrejme ide o hodnotu blízku pre potreby  zrazenia kĺzavého mediánu na 500 podľa istých modelov (Jarčuška). Ale z epidemiologického hľadiska je otázne aj kvôli bodu 1), či by aj sto percentná účasť dvakrát po sebe dokázala zvrátiť trend. Podľa matematika Kollára nás to v danom čase vráti maximálne o 6 týždňov späť.

3) Priekopníctvo. V Európe nikto žiadne plošné testovanie nerobil. Niežeby na to neboli peniaze (snáď neveríme, že relatívne chudobné Slovensko si to môže dovoliť, kým Švajčiarsko, Holandsko a pod. nie). Niektorí vravia, že im chýbala odvaha. My sa tu zrejme riadime skôr slovenským „viac odvahy ako rozumu“. Boli spomenuté krajiny ako Luxembursko alebo Dánsko, kde sa ale testovanie deje kontinuálne a dlhodobo iným spôsobom. Rovnako príklad zo sveta, ktorý je používaný ako analógia  – Čína (napr. Qingdao) sa podobá len v hrubých rysoch. Testovalo sa tu iným procesom, inými testami a jediné, čo to má spoločné je, že dokázali otestovať väčšie množstvo ľudí (v ich prípade preventívne, nie v stave s desaťtisícmi pozitívnych pred kolapsom nemocníc).

4) Logická pochybnosť. Nikdy a nikde sme nepočuli, že nápad alebo odporúčanie plošne testovať je od epidemiologickej komisie, konzília vedcov, doktorov, či odborníkov. Premiér ho predstavil ako svoj spásonosný plán a majorita to vzala za svoje. Ale na základe čoho? Pokiaľ sa fakticky na tento typ testov spoľahnúť nedá, a z čísel je jasné, že nevychytáme ani kritické množstvo, nie je akcia za približne 100 miliónov zbytočná? Na hraniciach (dokonca s Českom – Európskou jednotkou v nákaze) sa budú robiť len námatkové kontroly, takže prílev novoinfikovaných bude zaiste pokračovať. Ak je podľa matematickej spoľahlivosti výsledkom testov návrat do stavu spred niekoľkých dní, je isté, že sa rast prípadov bude opakovať, umocnený počasím a vykurovacou sezónou zrejme po strmšej krivke. Aký je teda cieľ tejto ohurujúcej operácie? Snáď nielen to ohúrenie. Nikde sme nepočuli, aký je plán naložiť so získaným časom. Nepočuť napríklad nič o posile kapacít na trasovanie a cielené testovanie, ktoré zaručene zafungovalo vo všetkých krajinách. To by bolo účinné, ale na slovenského Lysenka asi príliš všedné a neurobilo by to „dieru do sveta“ (Matovič).

5) Bezpečnosť. Najväčšou obavou je, či príchodom na test nezvýšime riziko svojej nákazy. Aj keď sme ubezpečovaní o absolútnej bezpečnosti (Naď) na základe zverejnenia videa (Naď) vznikajú oprávnené obavy. Z inštruktáže sme sa dozvedeli, že súčasťou daného procesu bude aj kašľanie a smrkanie bez rúška, ktoré sa môže odohrávať aj v interiéri. Na vytvorenie bezinfekčného prostredia pri kvapôčkami šíriacej sa chorobe veľmi odvážny krok procesu. Preto porovnávanie stretávania sa ľudí na testoch s ľuďmi v obchode (Naď, Jarčuška) nie je namieste, tam si totiž väčšina neskladá rúško, aby si odpľuli, vysmrkali nos a vykašľali sa. Pochybne pôsobí aj výmena rukavíc testovača, ktorá vo videu neprebieha technikou podľa pravidiel bezpečnosti (čistou rukavicou chytí najskôr kontaminovanú a následne novú – akože čistú). Pochybne pôsobí tiež, že pár dní do akcie nie sú isté počty zdravotníkov, ktorí sú tesne pred akciou testovaní tiež len rovnako rýchlymi Ag testami (a teda prípadná polovica pozitívnych by bola falošne negatívna aj tu). Asi ich dobrovoľnosť budeme musieť tiež zabezpečiť povolávacím rozkazom. To, či nemôže dôjsť ku kontaminácii vzoriek medzi sebou, alebo pri nevhodnom procese výmeny ochranných odevov nechávame na odborníkov. Rizikovosti neprospieva zaiste ani zakcelerovaná mobilita, niekoľkohodinové státie v radoch, či improvizácie pri zaskakovaní zdravotníkov, ktoré sme videli na Orave, či v Bardejove. Ak ide o akciu s dobrou pripravenosťou a totálnou bezpečnosťou nemožno rozumieť rizikovým príplatkom pre službukonajúcich, či odporúčaniu neúčasti pre starších a ľudí s oslabenou imunitou. Organizovať najväčšiu operáciu v našich dejinách (Matovič) za niekoľko dní je odkázané na silnú improvizáciu s veľmi otáznym bezpečným koncom.

6) Posledným, ale výrazným znamením slabosti zúfalého počinu je obyčajné sprosté vydieranie. Keď neexistuje argumentačná sila, ktorou by sa všetky relevantné autority mohli postaviť na vašu stranu barikády a vy chcete byť dierou do sveta (v tomto zmysle zrejme Grand Zero), je tu ešte jedna stará osvedčená taktika. Zobrať rukojemníkov a klásť si podmienky. Chcete odprevadiť dieťa do školy alebo škôlky, ísť do obchodu, prírody, za priateľkou či do zamestnania? Tak skrátka test musíte podstúpiť. Ak nie, môžete absolvovať vychádzky jedine, ak trpíte insomniou (poistka inak zrejme protiústavného nariadenia). Obmedzenie osobnej slobody takýmto neokrôchaným spôsobom by si zrejme nedovolil ani súdruh Lukašenko.

Tak do svidaniya Igor Ordinarius Tyrannus, obelisky ale nebudú!

Autor: Marek Balážovič

Zdroj: dennikn.sk

Foto: fotolia.com