SVLS/AVLS: Zamestnávateľ poslal pre zastavenie prevádzky zamestnanca domov. Má nárok na PN?

Počas dnešného dňa nás pacienti zavalili v ambulancii množstvom nezmyselných požiadaviek. Rozumiem tomu, že je vypätá situácia spôsobená šírením koronavírusu a mnohí pacienti reagujú nervózne a skratkovito. Všetci by si však mali uvedomiť, že úlohou všeobecného lekára nie je robiť telefonistu a dispečera, ale postarať sa o správnu diagnostiku a liečbu pacientov. Na počudovanie, sú ich desiatky denne aj počas nariadeného núdzového (vojnového) stavu v tejto krajine.

Čo všetko niekto dokáže urobiť pre neodôvodnenú “péenku”?

Robíme svoju prácu s plným nasadením, ale naša trpezlivosť nie je nekonečná. Hlavne, ak nás zamestnávatelia a ich zamestnanci obťažujú vymyslenými príbehmi iba preto, aby získali “péenku”. Možno si neuvedomujú, že porušujú zákon a chcú všeobecných lekárov dotlačiť k rovnakému kroku. Naisto ste to zažili aj Vy. Bola som dnes pod extrémnym tlakom oboch skupín – zamestnávatelia pre núdzový stav postupne zatvárali svoje prevádzky a zamestnancov posielali domov s pokynom, aby sa”dali vypísať”. Neraz sa snažili veľmi prízemne ma presvedčiť, že patria do “karantény” (samozrejme bez kontaktu s možným infikovaným človekom), že ich “poslali z roboty, lebo nemajú čo robiť”, že “mám niečo urobiť, aby mohli zostať doma” … Opakovane som musela zamestnávateľom vysvetľovať, čo je ich povinnosťou, čo však nie je prácou všeobecného lekára.

Aký je správny postup?

Chcem upozorniť, že zamestnanec, ktorý nepracuje preto, že jeho zamestnávateľ dočasne uzatvoril svoju prevádzku pre núdzový stav, nemá z tohto dôvodu nárok na doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zákonník práce o týchto situáciách hovorí jednoznačne.

Ak je že zamestnávateľ prinútený z dôvodu prevencie pred šírením koronavírusu uzavrieť prevádzku a zamestnanec nemôže ďalej pracovať, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. Týka sa to škôl, poskytovateľov služieb, výrobných podnikov, reštaurácií a všetkých ostatných zamestnávateľov. Pokiaľ zamestnávateľ nevie zamestnancovi prideliť prácu a zamestnanec musí zostať doma, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. NIE JE PRÁCENESCHOPNÝ!

Upozorňujem všetkých, že sociálny systém nie je trhací kalendár – ak podľahneme nátlaku, hrozí zrútenie systému sociálneho poistenia, ktorý aj tak stojí na hlinených nohách. Hlavne v extrémne vypätej a doteraz nikdy nezažitej súhre okolností. Navyše pri zadaní nepravdivých údajov ide porušenie zákona zo strany pacienta aj lekára.

Zákonník práce v § 142 odst. 4 uvádza, že v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov možno vymedziť vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. Musia sa v nej teda vymedziť dôvody, ktoré predstavujú vážne prevádzkové dôvody (napr. živelná pohroma, výpadok dodávateľov na dlhší čas), ktoré neumožňujú zamestnávateľovi prideľovať prácu.

V tomto prípade môže byť náhrada mzdy znížená zo 100 % na najmenej 60 % priemerného zárobku zamestnanca (v prípadoch ods. 1 a 3 je to inak náhrada mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca). Ak zamestnávateľ nemá zástupcov zamestnancov, nemôže ods. 4 použiť (dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa – viď. aj § 12). ZAMESTNANEC NIE JE PRÁCENESCHOPNÝ!

Skvelý je súhrn Jozefa Mihála uverejnený pod názvom Koronavírus a Zákonník práce – pre všeobecných lekárov sú v ňom prehľadne zhrnuté všetky dôležité situácie v ambulancii. Prečítajte a vytlačte si ho tu:

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=297&fbclid=IwAR1IFfpFoi2Cf1ZQlbeaac7_AKRII2-U4xE6U93IDZ9lpN2uA9x-_bwxsvg

Verím, že nám tieto informácie uľahčia prácu v našich ambulanciách.

Autor: Monika Palušková

Foto: SVLS/AVLS