SVLS: Všetkým všeobecným lekárom s úctou ďakujeme za dva roky nesmierneho nasadenia

Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) s úctou ďakuje všetkým kolegom, všeobecným lekárom, za dva roky odborného a ľudského nasadenia, aké nemá v histórii slovenského zdravotníctva obdobu. Mnohí z nás prišli v práci o zdravie, nemálo zo všeobecných lekárov nás navždy opustilo…

Keď sme pred poldruha rokom žiadali štát, aby do všeobecných ambulancií urgentne dodal pre lekárov a sestry osobné ochranné prostriedky, dostali sme za hrsť latexových rukavíc, zopár návlekov na topánky a papierové rúška. Tí šťastnejší dostali na prídel dokonca aj jeden (slovom jeden) štít či bandasku dezinfekcie. Pacienti prinášali kolegom do ambulancií gumové pršiplášte a igelitové vrecia používané v smetiakoch, z ktorých si lekári “vyrábali” overaly, čiapky a návleky. Tristné, bizarné. Medzitým sme sa pozerali v televízii ako bývalý a ešte bývalejší premiér vítali obrovské čínske lietadlá s osobnými ochrannými prostriedkami na bratislavskom letisku. Všetko, čo sa vyložilo, rýchlo zmizlo v skladoch. V ambulanciách sa z nákladu nikdy nič neobjavilo… Keď sa pozerám na tieto fotografie, je mi nesmierne smutno. Ambulancie ako keby neexistovali… Vlastne ani nie: existovali, ale iba na “niečo” – všetko, čo štát nevedel vyriešiť, snažil sa „napchať“ do všeobecných ambulancií. Z lekárov a sestier urobil telefonistov, sekretárky a byrokratov. A ak vraj nemajú medzi vyzlečenými a vyšetrovanými pacientmi čas telefonovať, majú si kúpiť telefónne ústredne. Nie, to nie je vtip – stačí si pozrieť zopár televíznych reportáží s propagáciou tohto “skvelého” nápadu, aby sme si uvedomili obludnosť celej situácie… A keď si zdravotníci robia svoju prácu, fyzicky vyšetrujú pacientov a telefón nechajú zvoniť, prídu ich skontrolovať policajti. Vraj prečo “nepracujú”, teda vlastne netelefonujú… Nevieme o prípade, že by policajti prišli kontrolovať lekárov v nemocniciach iba preto, že počas práce s pacientmi nedvíhajú telefón… Nuž, onedlho telefón možno bude zvoniť čoraz dlhšie. V prázdnych ambulanciách. Bez lekárov aj bez sestier.

Najprv nám tlieskali, vraj sme hrdinovia. Potom na nás útočili

Na jar 2021 sme boli hrdinovia v prvej línii. Potom si niektorí z nás našli za stieračmi auta lístok, aby “vypadli” z paneláku, kde bývajú, pretože sa starajú v ambulancii o kovidových pacientov. Keď sme sa s vypätím všetkých síl snažili zastaviť kovidovú vlnu tsunami pred nemocnicami, prinútili nás robiť telefonistov, odstrihli nás od pacientov a zavalili gigantickou byrokraciou. A vraj za všetko môžeme. Aj za prašnú búrku na Marse. Deň čo deň, týždeň čo týždeň. Máme dokonca štátne “pseudoštandardy”, ako “ordinovať” po telefóne. Sme svetový unikát? Bezpochyby.

Všeobecní lekári v roku 2020 vystavili viac ako 1 milión 100 tisíc papierových (!!!) dokladov o práceneschopnosti. Jablká si objednáme cez internet, ale PN-ku vypisujeme ručne. Vydali sme zhruba 2 milióny rôznych úplne zbytočných štátom vyžadovaných potvrdení, ktoré vlastne nikto nekontroloval a nepotreboval. Čo na tom, že to urobilo iba zhruba 2000 ambulancií s rovnakým počtom totálne vyčerpaných všeobecných lekárov a ich sestier? Za dva roky sa nič, ale naozaj vôbec nič nezmenilo.

Samozrejme, okrem toho sa mali v našich ambulanciách vykonávať preventívne prehliadky, starostlivosť o chronických pacientov, pracovná zdravotná služba, návštevná služba, suplovanie špecialistov, ktorí mali ambulancie neraz celé týždne nedostupné, nepočkala ani “bežná” diagnostika a liečba… Popri tom všetkom od pacientov ešte stovky telefonátov a mailov denne, starostlivosť o kovidových pacientov, snaha o trasovanie, nekonečné vysvetľovanie často sa meniacich chaotických nariadení a vyhlášok. V ambulanciách sme bežne zažívali situácie, kedy sa jedno nariadenie pre našu prácu zmenilo dvakrát denne. Dokonca existoval deň-rekordér, kedy sa to “zadarilo” aj tri razy…Hovorí sa, že múdry sa učí na chybách druhých a hlúpy na vlastných. Ale ako sa hovorí krajine, ktorá sa nenaučí nič ani z vlastných chýb?

Všeobecní lekári 2 roky do úplného kolapsu robia súbežne “bielu” a “červenú” medicínu. Ako jediní na Slovensku. Nemocnice sa reprofilizovali na “červenú” medicínu, ambulancie špecialistov zostali “biele”, mnohé sú zatvorené. Takmer sa neoperuje. Iba všeobecné ambulancie idú dva roky na totálny doraz. Dokedy? Je nás menej ako pred dvomi rokmi a ubudne nás ešte viac. Tí, ktorí ešte vládzu bojovať s obrovskou byrokraciou a dinosaurím objednávkovým a distribučným systémom, mohli konečne na jeseň (!) začať očkovať vo vlastných ambulanciách proti COVID-19. Ak si všeobecný lekár objedná vakcíny proti COVID-19, dodanie trvá 10-12 dní. Od jesene je expiračná doba vakcín tak krátka, že lekári nemajú odvahu objednať väčšie množstvá. Aj pre toto všetko to mnohí vzdali. To, čo vo vakcinačnom centre organizujú a robia desiatky ľudí, tu pre svojich pacientov robí jeden lekár a jedna sestra. So snahou pomôcť. Popri svojej bežnej ambulantnej práci.

Je to práca, ktorú sme si vybrali a máme radi. Prišiel však čas, aby sa veci zmenili. Zásadne

V podmienkach, aké vytvorila Slovenská republika pre všeobecných lekárov, sa dlhodobo pracovať nedá. Vieme, čo je potrebné zmeniť a vieme to aj urobiť. Pánovi ministrovi zdravotníctva sme pred tromi týždňami predložili konkrétne návrhy, čo potrebujeme zmeniť a ponúkli sme, že zmenu uskutočníme. Potrebujeme oživiť za posledné štyri roky fatálne zdeformovaný rezidentský program, zmeniť nevykonateľné a finančne nekryté “pseudoštandardy”, ktoré rozvracajú ťažko nadobudnutú rovnováhu úspešne nastavenú “zdola” v rokoch 2012-2018. Musíme debyrokratizovať ambulantnú prácu a prestať splachovať do všeobecného lekárstva všetko, čo štát nechce alebo nevie vyriešiť. Všeobecné lekárstvo má svoj pracovný a časový rámec, je samostatným špecializačným odborom a nemôže a nebude suplovať prácu iných subjektov.

Rok 2022 bude rokom pravdy

Každý marazmus raz skončí. Otázkou je, čo po ňom zostane a aké ponaučenie si z neho vezmeme. Zatiaľ si náš štát nevzal za posledné roky žiadne. Práve naopak, rozvrátilo sa aj to, čo sme postupne úspešne budovali a nastavovali. Je čas povedať si, že “kráľ je nahý” a začať veci urgentne robiť tak, že si ich pripravia samotní všeobecní lekári. Odborne, bez amatérskych zásahov úradníkov a bez nezmyslov, ktoré sa po niekoľkých dňoch musia so zahanbením meniť. Nie, všeobecní lekári sa nechcú a nebudú pasívne pozerať na rozvrat vlastného odboru a práce, na ktorej závisí zdravie obyvateľov Slovenskej republiky. Veríme, že pán minister zdravotníctva zváži vykonanie krokov, o ktoré sme ho požiadali a pri ktorých sme mu ponúkli pomoc.

Nedofinancovanie zdravotníctva je v civilizovaných krajinách neuveriteľnou témou. Vlastne je neuveriteľné, že vôbec ako téma existuje. Segment, ktorý drží celú krajinu ako-tak pohromade, vraj nepotrebuje peniaze, pretože „pracuje menej ako predtým“ (?!). Keďže sa stará hlavne o kovidových pacientov, zdravotníci vlastne nič nerobia. Ťažko povedať, či je to výsmech, pomsta alebo iba obyčajná, avšak nebezpečná hlúposť. Je nepopierateľné, že lekári a sestry pracujú oveľa viac, ambulancie podľa zdravotných poisťovní idú na vyše 100% predkovidového obdobia. Jednorazovou odmenou si však zdravotníkov kúpiť nemožno. Potrebujeme konečne zmeniť systém, nie iba ho trápne lepiť.

Milí kolegovia, všeobecní lekári,

dovoľte mi, prosím, v mene Výboru a Dozornej rady SVLS zaželať Vám pokojné, voňavé a láskyplné Vianoce, čas na oddych a v celom novom roku pevné zdravie, ktoré nesklame, veľa šťastia a radosti v kruhu Vašich blízkych. Želám nám všetkým, aby sme sa k nim vracali živí a zdraví a aby nám vlastný štát umožnil konečne pracovať tak, ako to potrebujeme my aj naši pacienti.

S úctou a úprimným poďakovaním

MUDr. Monika Palušková, PhD., MBA

prezidentka

Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska/Aliancia všeobecných lekárov Slovenska