Tajomstvo chudobného a zdravého jedla prvej republiky, keď nepoznali obezitu. K čomu sa vrátiť?

Po prvej svetovej vojne ľudia zdravú výživu nijako neriešili.

• Obezita bola v prvorepublikovom období takmer neznámym pojmom.
• “Keby sme sa chceli začať stravovať úplne rovnako ako naši predkovia, museli by sa ženy  vrátiť do domácnosti,” konštatuje odborníčka. “A to by chcela asi máloktorá.” 

Prvá svetová vojna podstatne zredukovala jedálniček, ťažko sa zháňali aj tie najzákladnejšie potraviny, píšu Lidovky.  Ich nedostatok na mnohých miestach pretrvával ešte po vzniku samostatnej republiky. Pomerne skoro sa však zlepšilo nielen zásobovanie, ale aj stravovacie návyky.

Možnosti zaobstarať si potravu boli pritom na začiatku prvej republiky značne rôznorodé. “Ľudia na vidieku na tom boli väčšinou podstatne lepšie ako obyvatelia miest,” hodnotí docent Martin Franc z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied v Prahe.

“Nemuseli už totiž odvádzať vojnové dávky a mohli viac konzumovať zvieratá z vlastného chovu aj to, čo si vypestovali.” Počas vojny boli zavedené bezmäsité dni, ktorých dodržiavanie sa tvrdo vyžadovalo.

Tento zvyk pretrval aj v období mieru, kedy bola spočiatku veľká núdza o mäso. Jednou z mála príležitostí ako si ho dopriať v čerstvej podobe bývali zabíjačky. Inak sa obvykle konzumovalo konzervované alebo údené mäso, teda upravené spôsobom, s ktorým by súčasní odborníci na výživu len ťažko súhlasili.

Gazdinky ho však v tej dobe používali skôr na ovoňanie pokrmov, čo trochu znižovalo zdravotné riziká. Nízka konzumácia mäsa mala svoje výhody. “Ľudia vtedy v omnoho menšej miere trpeli civilizačnými chorobami, ktoré nás v súčasnosti trápia,” hovorí docent Franc.

“Ďaleko väčšou hrozbou boli infekčné choroby.” Penicilín sa u nás aplikoval do lekárskej praxe až po druhej svetovej vojne, akékoľvek bakteriálne infekcie boli preto v prvorepublikovom období smrteľnou chorobou.

Za zdravým jedálničkom do Francúzska

Krátko po prvej svetovej vojne ľudia zdravú výživu nijako neriešili. K jedlu si vyberali hlavne pokrmy, ktoré ich dokázali zasýtiť a dodať im potrebnú energiu do života aj k práci.

“O zdravom stravovaní sa u nás však začalo hovoriť už v roku 1920,” upozorňuje nutričná terapeutka Tamara Starnovská z Fóra zdravej výživy. “Veľkou inšpiráciou bola vtedy francúzska kuchyňa, ktorá obsahovala podstatne viac zeleniny ako tá naša.”

Na skusy do Francúzska sa vydali kuchári, ktorí sa potom stali priekopníkmi tohto štýlu stravovania aj u nás. Jeho najznámejšou propagátorkou bola vtedy veľmi úspešná kuchárka Anuša Kejřová, ktorá organizovala aj kurzy pre verejnosť. Učila v nich ženy ako variť zdravo a pritom hospodárne.

Práve v tejto dobe vyšla prvá publikácia, ktorá obsahovala základné informácie o tom ako zostavovať jedálniček s ohľadom na kalórie. A tiež rady aké diéty držať pri rôznych typoch ochorení.

Pre mnohých bol veľkým vzorom správneho stravovania československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. “Bol známy svojou striedmosťou v jedle a dával prednosť skôr ľudovým pokrmom,” hovorí docent Franc. “Preto keď prišiel prvýkrát na Hrad, podávané menu ho neoslnilo. Obsahovalo pritom (vtedy) veľmi luxusné jedlá pripravené zo zubáčov a kurčiat.”

Proti srsti mu bolo pitie alkoholu. Pomerne dlho si pri oficiálnom prípitku iba namáčal pery v šampanskom. Spomínaný nápoj začal piť až vo veľmi pokročilom veku, kedy mu ho jeho lekár predpisoval na povzbudenie životnej energie.

Radšej variť než vyprážať

Z kuchynských úprav dnes odborníci na výživu odporúčajú najmä varenie a dusenie. A práve týmto kuchynským úpravám dávali prvorepublikové gazdinky prednosť pred (dnes tak obľúbeným) vyprážaním.

Čítajte viac: Tajomstvo chudobného a zdravého jedla prvej republiky, keď nepoznali obezitu. K čomu sa vrátiť? (hnonline.sk)

Autor: Ivana Matyášová

Zdroj: hnonline.sk

Foto: fotolia.com