Všetky opatrenia, ktoré vydali hygienici od marca vrátane povinnej štátnej karantény, zatvorenia obchodov a reštaurácií až po povinné nosenie rúšok sú nezákonné, tvrdí Generálna prokuratúra. Väčšina zo stoviek tisíc ľudí, ktorých opatrenia zasiahli, však proti tomu už nemôže nič urobiť.
Denník SME na pochybné prijímanie opatrení hygienikmi poukázal už v máji. “Keďže opatrenia Úradu verejného zdravotníctva neboli vyhlásené v Zbierke zákonov, domnievam sa, že nie sú platné,” tvrdila vtedy právnička Slavomíra Henčeková v analýze.
Generálna prokuratúra jej teraz dala za pravdu. Opatrenia podľa nej však neboli len nesprávne publikované. Platiť nemohli v skutočnosti vôbec, tvrdí námestníčka Generálnej prokuratúry Vladimíra Klimentová, ktorá hygienikom zaslala oficiálne upozornenie. Klimentová je manželkou sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, ktorý kandiduje za generálneho prokurátora.
“Mám veľké pochybnosti, či je správne, aby takúto veľkú moc mal v rukách hlavný hygienik, keďže vláda nesie zodpovednosť za vývoj v krajine,” tvrdil Sulík.
Prezidentka Zuzana Čaputová to považuje za protiústavné a novelu zo stredy, ktorá už od štvrtka začala platiť, preskúma Ústavný súd.
Šanca, že by teraz majitelia zatvorených prevádzok, organizátori zrušených hromadných podujatí či ľudia, ktorých poslali do povinnej štátnej karantény mohli úspešne štát žalovať a domáhať sa odškodného, je malá, myslí si ústavný právnik z Právnickej fakulty UK Vincent Bujňák. Ľudia sa musia riadiť aj nezákonnými opatreniami, kým ich niekto nezruší.
Hygienici ľudí izolovali, povinne očkovali a ďalšie opatrenia proti šíreniu choroby presadili napríklad počas epidémie osýpok pred dvoma rokmi. Týkali sa však len niekoľkých okresov na východe Slovenska.
Zákon podľa prokurátorky Klimentovej hygienikom nedáva túto právomoc ani v prípade, ak ide o “pandemické celoštátne ohrozenie verejného zdravia dosahujúce intenzitu mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ktorý sa týka všetkých osôb na území štátu”. Vládu vyzvala, aby bez zbytočného odkladu prijala nápravu.
Parlament preto v novele zákona o podpore verejného zdravia schválil, aby boli opatrenia hygienikov spätne považované za vyhlášky, hoci nikdy neboli zverejnené v Zbierke zákonov či v oficiálnych vestníkoch. “Štát sa tie opatrenia takto snaží oživiť, čo je sporné,” myslí si Bujňák. Prezidentka sa obrátila na Ústavný súd, pretože v novele sa píše aj to, že štát nebude ľuďom nahrádzať škodu, keby aj v budúcnosti rozhodoval nezákonne. “Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom,” píše sa v ústave. Novela tiež už hygienikom priznáva právomoc vydávať opatrenia v mimoriadnej situácii alebo núdzovom stave.
“Ak človek na jar nedodržiaval opatrenie o nosení rúšok a dostal za to pokutu, nemôže si teraz pýtať pokutu naspäť, aj keď bolo opatrenie nezákonné,” vraví Bujňák. “Až Ústavný súd by totiž mohol vyhlásiť, že opatrenie vôbec neplatilo.” Je to podobné, ako keď minulá koalícia na jeseň zakázala zverejňovať 50 dní pred voľbami prieskumy preferencií. Médiá sa normou museli riadiť, až kým jej účinnosť nepozastavil Ústavný súd.
Bežní ľudia – majitelia fitnescentier, reštaurácií, obchodov, či ľudia, čo na jar boli v štátnej karanténe – majú len malú šancu, že by ich podanie Ústavný súd prijal. “Je tam vysoké riziko, že ich súd odmietne. Súd sa pokúša najskôr podaní zbaviť, lebo ich má priveľa alebo sú neopodstatnené, ” myslí si ústavný právnik Marek Domin. Len za posledný mesiac Ústavný súd odmietol 23 ľudí, ktorí sa sťažovali na porušenie práva na slobodu pohybu a pobytu opatreniami Úradu verejného zdravotníctva. Poslednou možnosťou je obrátiť sa na správne súdy a podať žalobu proti “inému zásahu orgánu verejnej správy”. Podať sa dá však len do dvoch mesiacov. Napríklad povinnú štátnu karanténu zrušili začiatkom júna, sťažovatelia sa na správne súdy mohli obrátiť len do začiatku augusta.
Na súdy by sa mohli obrátiť napríklad organizátori veľkých kultúrnych alebo športových podujatí, keďže tie štát zakázal aj v auguste či v septembri a stihli by hygienikov žalovať v dvojmesačnej lehote. Generálna prokuratúra síce považuje doterajšie opatrenia hygienikov za nezákonné, ale je podľa nej vo verejnom záujme, aby platili naďalej. Štát pre pandémiu musí “prijímať opatrenia chrániace život a zdravie”, hovorí Klimentová v upozornení. Oslovení právnici upozorňujú, že “nezákonnosť” opatrení hygienikov je len právnym názorom Generálnej prokuratúry a rozhodnúť môže len Ústavný súd.
Vláde Igora Matoviča z OĽaNO za sedem mesiacov v boji proti pandémii nového koronavírusu neporušovala len práva ľudí, ale aj ústavu. Keď chcela na jar dôslednejšie vyhľadávať blízke kontakty nakazených, plánovala zaznamenávať polohu ich mobilných telefónov bez ich súhlasu. Ústavný súd vtedy časť zákona pozastavil, lebo porušoval ochranu osobných údajov. Hoci parlament návrh opravil, dáta štát využívať nezačal.
V lete vláda v parlamente presadila, aby hygienici dostávali od mobilných operátorov čísla ľudí, ktorí navštívili rizikovú krajinu. Mali tak kontrolovať, či navrátilci dodržiavajú domácu karanténu. Zákon vetovala prezidentka, pretože tiež zasahoval do ochrany osobných údajov. Parlament zákon s úpravami opäť schválil, ale hygienici túto možnosť kontroly dodnes nevyužívajú. Zákon budú musieť znova opraviť a tretíkrát schváliť, aby bol funkčný. Úrad verejného zdravotníctva má upozornenie od prokuratúry minimálne od minulého týždňa, keď informoval, že si spis musí naštudovať, až potom sa k nemu vyjadrí.
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22510916/koronavirus-opatrenia-hygienikov-su-nezakonne-tvrdi-prokuratura.html?ref=terazbox_sme
Autor: Michal Katuška
Zdroj: sme.sk
Foto: fotolia.com