Profesor epidemiológie na Stanfordskej Univerzite John Ioannidis v polovici marca 2020 vystríhal pred udržiavaním lockdownu počas mnohých týždňov alebo mesiacov, pretože môže viesť k horším následkom, ako vlna epidémie samotná, vo svojom akútom priebehu. Zameranie na ochranu rizikových jednotlivcov považoval za vhodnejšie, ako preferovanie dlhodobého celoštátneho lockdownu. Aj malá chyba pri indikácii, rozhodovaní a plánovaní obmedzení, môže mať nedozerné následky, ktoré môžu byť oveľa závažnejšie, ako ich prínosy. Podrobnejšie sme hodnotenia J. Ioannidisa prebrali v článkuVírus tyranie a tyrania korony 23. apríla.
Profesor Isaac Ben-Izrael 19. apríla publikoval článok, v ktorom sa uvádza, že „jednoduché štatistiky ukazujú, že šírenie koronavírusu klesá takmer na nulu po 70 dňoch – bez ohľadu na to, kde sa šíri, a bez ohľadu na to, aké opatrenia vlády zavedú, aby sa pokúsili zmierniť epidémiu.“ Priebeh epidémie bol vo všetkých štátoch podobný, z exponenciálnym nárastom až do šiesteho týždňa a po dosiahnutí plató od ôsmeho týždňa bilancia klesá. Podrobný komentár o Ben-Izraelovej prognóze priniesol v Echu24 Petr Holub v článku Koronavirus je pryč, stav nouze zůstává, kriticky popisujúc situáciu v Česku. Situácia na Slovensku je veľmi podobná. Napriek priaznivému vývoju, len veľmi pomaly sa uvoľňujú karanténne obmedzenia.
Priebeh epidémií v jednotlivých štátoch, ako ho popisuje Ben-Izrael, zodpovedá klasickému Farrovmu zákonu. Pokiaľ ide o predpoveď budúceho priebehu epidémií a pandémií, ich začiatok, vrchol a ústup, majú priebeh, ktorý prvýkrát popísal a definoval William Farr v roku 1840, keď predikoval ústup epidémie. Neskôr model oživil Brownlee v roku 1915, ktorý už hovoril o Farrovej teórii epidémie. (link). Takže ani Ben-Izraeliho model priebehu epidémie nie je niečo celkom nové.
Dôležité je, že Mauriciou Santillana et al (2018) v Infectious Disease Modeling preukázali, že pojem reprodukčné číslo R bol implicitne zahrnutý v Farrovej práci (ešte pred mikrobiálnou érou) a tiež naznačuje, že kontrola epidémií, či už prostredníctvom zmeny správania alebo ekonomických opatrení, je rovnako neoddeliteľnou súčasťou prirodzenej histórie epidémií, ako je aj dynamika prenosu chorôb.
Na Slovensku sme videli dramatické prezentácie scenárov, modelov a simulácií priebehu epidémie z dielne IZP a v podaní jeho riaditeľa Martina Smatanu, ktorý pre neobhájiteľnosť chybných projekcií odstúpil z funkcie. Objasňujúci rozhovor s ním v poslednom čísle .týždňa vedú M. Mojžiš a Š. Jaseňák. Len na okraj uvediem, že profesor Neil Ferguson z londýnskej Imperial College, na ktorého sa M. Smatana odvolával, musel odísť pre hrubé chyby vo svojom matematickom modelovaní epidémií. Fergusonov odchod z funkcie vládneho poradcu pripomínal film s Michaelom Douglasom Voľný pád.
Ben-Izrael celkom jasne preukázal, že priebeh epidémií bol podobný takmer v každej krajine na svete. Demonštruje to na grafoch ilustrujúcich situáciu v Taliansku, ktoré zaviedlo úplný lockdown, v porovnaní so situáciou vo Švédsku, ktorého zhovievavá politika uplatnila len veľmi mierne obmedzenia.
Ben-Izrael sa pýta či sa koronavírus neustále šíril? Odpovedá, že „Po starostlivom zvážení je odpoveď jednoducho negatívna. Šírenie vírusu začína exponenciálnym rastom, zmierňuje sa a nakoniec slabne po 8 týždňoch od jeho prepuknutia.“ Tento trend je spoločný pre všetky krajiny a to bez ohľadu na politiky, ktorými štáty na epidémie reagovali. Dôkazy jasne potvrdzujú prostý fakt, že ochorenia spôsobené koronavírusom klesajú aj bez úplného zablokovania (lockdown).
Ben-Izraelom popísané priebehy sú v zhode s priebehmi podľa Farrovho zákona. Vytváranie extrémnych a pesimistických scenárov v matematickom modelovaní v klimatológii, ekonómii aj epidemiológii prinieslo viac problémov a škody, ako úžitku. Asi by bolo prehnané hovoriť o ich zneužívaní politikmi a novinármi, ale pozitívnych príkladov v dostupnej literatúre je ako šafránu, pokiaľ zaň nepovažujeme aj vedomé pokusy o motiváciu obyvateľstva strašením.
Na jednoduchú otázku, prečo sa používajú matematické modely pre predikcie vývoja epidémie, keď navidomoči zlyhali V Británii, USA, Slovensku, Švédsku a iných krajinách, je jednoduchá odpoveď. Politici ich potrebujú. Michael Fumento vysvetľuje, že modely majú v zásade tri účely: 1) uspokojenie potreby verejnosti počuť od politikov čísla, akékoľvek čísla; 2) získanie mediálnej pozornosti modelárom; 3) Vystrašiť rečami ľudí, aby ich prinútili „správne konať“. Dá sa to definovať ako známe „vyrovnanie krivky“, aby systémy zdravotnej starostlivosti neboli ohrozené, alebo povzbudzujú ľudí k tomu, aby sa stali poslušným davom a akceptovali obmedzenia slobôd, aké neboli zavedené ani počas vojny. Podobne ako Neil Ferguson, všetci modelári vedia, že bez ohľadu na to, aby novinári vedeli čo je to spodná hranica v grafe, titulky vždy budú vychádzať z hornej hranice najpesimistickejšieho scenára. Na Slovensku sme však svedkami menej optimálnej varianty: nízke čísla epidémie, limitovane fungujúce zdravotníctvo s poloprázdnymi nemocnicami a pretrvávajúce obmedzenia.
V článku Lepšie je byť testovaný ako modelovaný sme uviedli dôvody pre preferovanie testovania pred modelovaním v metodológii prognózovania v období, keď dáta vykazovali dynamiku s nejasným trendom. Potvrdilo sa, že „Krajinám, ktoré od začiatku vykonali veľa testov, sa darilo oveľa lepšie ako krajinám, ktoré testovali málo. Platí to nielen pre mnohé ázijské krajiny, ako je napríklad Južná Kórea (hoci Japonsko je výnimkou), ale aj v rámci Európy.“ Matt Ridley, autor citácie, dodáva, že nie je jasné, prečo testovanie spôsobuje takéto zmeny (samotné testovanie nevylieči chorobu) a dáva to do súvislosti s tým, že ložiská infekcie sa vyskytujú najmä v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Na Slovensku to boli aj DSS.
Celý článok si môžete prečítať na https://dennikn.sk/blog/1888383/zradne-modely-problemove-ruska-a-taratahitanga-uruhi/?ref=list
Autor: Pavel Krivulka
Zdroj: dennikn.sk
Foto: fotolia.com
