Závery I. okrúhleho stola k Centrám integrovanej zdravotnej starostlivosti

Dňa 18.3.2015 sa na pôde Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) uskutočnilo stretnutie zástupcov medicínskej obce. Cieľom ich stretnutia bolo vyjasnenie stanovísk predstaviteľov MZ SR, jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, stavovských, zamestnávateľských organizácií, ako aj zástupcov VÚC (Trenčiansky samosprávny kraj, Prešovský samosprávny kraj) a vybraných miest (Kežmarok). MZ SR predložilo k uvedenému rokovaniu sumarizáciu výsledkov rokovania a ich oficiálne závery.

Závery I. okrúhleho stola k Centrám integrovanej zdravotnej starostlivosti:

Dátum a miesto konania: 18. marec 2015, Ministerstvo zdravotníctva SR

Prítomní: podľa prezenčnej listiny

Hlavné závery a témy na diskusiu na ďalšie okrúhle stoly:

–        Závery z okrúhlych stolov a návrhov z pilotných regiónov by mali byť východiskom pre prepracovanie materiálu MZ SR „Implementačná stratégia – systém integrovaného poskytovania zdravotnej starostlivosti“ ako podklad do prvej revízie IROP. Dopracovanie stratégie a navrhované formy konkrétnej intervencie bude veľmi pozorne hodnotiť EK z hľadiska rôznych skúseností z minulosti a nevyhnutnosti jednoznačného preukázania príspevku – intervencie do CIZS k očakávaným cieľom Stratégie Európa 2020, Partnerskej dohody i ukazovateľov Integrovaného regionálneho operačného programu,  aby sa  ťažko získaná  investičná pomoc EK prostredníctvom EFRR / IROP mohla úspešne zrealizovať v súlade s pravidlami pre poskytovanie takejto pomoci a očakávaniami konkrétnych výsledkov.

–        Posledné dohodnuté  znenie časti IROP s EK v časti témy CIZS (o. i. zaradenie poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti ako potenciálnych prijímateľov pomoci) technickým nedopatrením nebolo premietnuté do finálneho textu IROP, a tak výsledky okrúhlych stoloch pomôžu dopracovať návrh do prvej revízie IROP,  ktorá sa predpokladá koncom roka 2015.

–        MZ SR nenavrhuje „plošné“ premiestňovanie lekárov do CIZS, ale hľadanie  konsenzu o vhodnej forme integrácie poskytovania služieb na regionálnej/miestnej  úrovni podmienenej miestnymi špecifikami a potrebami s cieľom zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti, teda v tomto prípade stanovenie podmienok a modelu  – kde a v akej forme sa investičná pomoc EÚ do CIZS môže reálne a efektívne využiť.

–        Existuje všeobecný konsenzus o nevyhnutnosti  podporiť  integráciu primárnej ambulantnej starostlivosti na Slovensku, no existujú rozdielne pohľady jednotlivých aktérov na ich pozíciu a úlohu i na doterajší model CIZS.

–        Existuje konsenzus o vhodnosti prístupu tvorby modelu CIZS „zdola“ na konkrétnych príkladoch vhodne vybraných 3 alebo viacerých funkčných území v rôznych špecifických regiónoch Slovenska s paralelnou odbornou diskusiou a konzultáciami na národnej úrovni a zároveň pilotne vybrané modely v praxi overiť.

–        Je skutočne potrebné čeliť neudržateľnosti súčasného systému – starnutie populácie, zvyšovanie nárokov na zdravotnú starostlivosť, prestarnutie odborníkov v PAS a zobrať do úvahy fakt, že v niektorých častiach Slovenska nebude možné súčasných VLD, VLDD vo vysokom veku po skončení praxe nahrádzať mladými lekármi.

–        V ďalšej diskusii je nevyhnutné reagovať na doterajšie výhrady časti lekárov PAS voči „vynechaniu“ zmluvných poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti ako potenciálnych prijímateľoch pomoci ( v úvode okrúhleho stola už vysvetlené… – budú sa hľadať riešenia formou diskusie v rámci návrhu modelu CIZS), niektoré otvorené otázky sa identifikovali na stretnutí lekárov PAS prostredníctvom prvotného prieskumu MUDr. J. Hencela v okrese Kežmarok.

–        Niektorí účastníci okrúhleho stola vidia ako jedinú právnu formu CIZS,  ktorá môže garantovať ochranu záujmov zmluvných poskytovateľov zdravotnej  starostlivosti a ochranu pred možnou budúcou zmenou vlastníckych vzťahov len formu podnikateľského subjektu vo forme “s.r.o.” alebo “a.s.”, ďalší účastníci vidia aj iné vhodné formy vrátane niekoľkých možných typov neziskovo orientovanej organizácie, bude potrebné  uskutočniť analýzu možností a pokračovať v diskusii v kontexte rešpektovania podmienok možností financovania CIZS zo strany EK v rámci „investičného“ IROP.

–        Skonštatovala sa potreba hľadania  rovnováhy medzi jednotlivými aktérmi na spoluriadení a spolurozhodovaní o fungovaní CIZS; pokiaľ máme hovoriť o integrovanom medzisektorovom prístupe  je potrebné zohľadniť záujmy, pozície i zákonné povinnosti všetkých potenciálne zúčastnených aktérov.

–        Bude potrebné identifikovať možné zdroje a formy financovania CIZS a možnú participácia poisťovní a iných subjektov.

–        Konštatovala sa skutočnosť, že v niektorých regiónoch / mikroregiónoch musia z hľadiska zabezpečenia dostupnosti a individuálnych špecifických charakteristík obyvateľstva zostať ambulancie VLD/VLDD, resp. sa musia vytvárať alternatívne formy ich miestneho zabezpečenia.

–        Je potrebné zjednotiť terminológiu a jednoznačný výklad používaných pojmov, diskusiu k CIZS využiť následne aj k budúcej širšej diskusii o smerovaní zdravotníctva v SR.

–        Otázka zadefinovania formy spoluvlastníctva alebo iného právneho vzťahu štátu v rámci modelu CIZS je otvorená a bude predmetom ďalších diskusií.

–        V centre pozornosti všetkých aktérov pri diskusii jednotlivých variantoch  musí zostať občan a zároveň zabezpečenie rovnováhy v dostupnosti, kvalite a ekonomickej efektivite poskytnutej verejnej služby („Lekár nemusí byť VŠADE, ale musí byť VŽDY“…  MUDr. Palušková).

–        Na príklade skúseností z mesta Kežmarok sa preukázalo, že prvolíniovou inštitúciou pre občana v oblasti očakávaní komplexného zabezpečenia dostupnosti a kvality integrovaných sociálnych a zdravotných služieb je v praxi samospráva (bez ohľadu na existujúce kompetencie a možnosti financovania…) a túto skutočnosť je potrebné pri hľadaní modelu regionálneho CIZS zobrať do úvahy a modelovo zadefinovať funkcie a formy participácie územnej samosprávy.

–        V rámci potrebnej integrácie verejných sociálnych a zdravotníckych služieb na regionálnej úrovni sa musí zadefinovať vhodná forma spolupráce a koordinácie aj s miestnou štátnou správou (napr. ÚPSVaR – oblasť sociálnych služieb a pomoci, ktorá je u občana často úzko spojená so zdravotnými problémami…, a využiť príležitosti,  ktoré poskytujú aj nástroje aktívnej politiky zamestnanosti pre zabezpečovaní niektorých verejných služieb).

–        V rámci pilotnej fázy sa identifikujú aj potreby pre legislatívne zmeny a modely financovania.

Autor: JUDr. Ing. Štefan Mesároš, PhD., MZ SR

Foto: fotolia.com