SVLS/AVLS: Kompetencie pre všeobecných lekárov musia byť reálne a bezpečné

Stanovisko SVLS/AVLS je vo veci kompetencií všeobecných lekárov jednoznačné : Kompetencie pre všeobecných lekárov na Slovensku musia odrážať ich reálne potreby. Nemôžu byť vytrhnuté z kontextu, obsahovať to, čo nechceme a nebudeme vykonávať či obmedzovať sa na predpis vybraných liekov. Čo je však najdôležitejšie – musia byť v súlade s legislatívou, našimi požiadavkami a zdravým rozumom. Podmienkou je, aby boli bezpečné a komplexné.  A majú byť také, ako chceme. Takéto stanovisko zaslala SVLS/AVLS Ministerstvu zdravotníctva SR.

Napriek tomu, že „všeobecné lekárstvo“ bolo prvýkrát deklarované ako samostatná medicínska disciplína už v roku 1978, teda presne pred 40 rokmi na konferencii WHO v Alma Ate, charakteristika odboru bola v jednotlivých krajinách rôznorodá a významne závisela od historicky danej štruktúry poskytovania zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s tým bolo aj vzdelávanie všeobecných lekárov v európskych krajinách nekoordinované a ich odborné kompetencie sa významne líšili.

Dokument „Európska definícia všeobecného/rodinného lekárstva“

V európskych akademických kruhoch začala v 90-tych rokoch rezonovať požiadavka na jednotné definovanie odboru všeobecné lekárstvo a určenie odborných kompetencií všeobecných lekárov, a to predovšetkým v súvislosti s potrebou jasného vymedzenia obsahu ich odbornej, špecializačnej prípravy. Tejto neľahkej úlohy sa nakoniec zhostili členovia európskeho výboru medzinárodnej inštitúcie EURACT (European Academy of Teachers in General Practice) a po niekoľkých rokoch náročnej práce predložili v roku 2002 prvý návrh „Európskej definície všeobecného/rodinného lekárstva“. Návrh bol schválený európskou organizáciou všeobecných a rodinných lekárov – WONCA Europe a postupne prešiel niekoľkými revíziami a doplnkami. Dnes je všeobecne akceptovaná verzia z roku 2011, ktorá bola v plnom znení preložená do viacerých jazykov. Anglická verzia dokumentu je publikovaná na www.woncaeurope.org a je voľne dostupná.

Vlastná definícia

Pri čítaní vlastnej definície všeobecného a rodinného lekárstva zistíme, že niektoré požiadavky sú na Slovensku, vzhľadom k historicky danej realite, neakceptovateľné. V definícii sa napríklad hovorí: „Všeobecní/rodinní lekári sú odborníci, ktorí majú primárnu zodpovednosť za poskytovanie komplexnej a kontinuálnej starostlivosti každému  jednotlivcovi, bez ohľadu na vek, pohlavie a ochorenie“. V kontradikcii je všeobecne známy fakt, že u nás sa  všeobecní lekári starajú o populáciu nad 18 rokov a neposkytujú žiadnu gynekologickú, ani pôrodnícku starostlivosť. V ďalšej časti definície sa uvádza: „Všeobecní lekári v rámci manažmentu ochorenia integrujú somatické, psychologické, spoločenské, kultúrne a existenčné faktory a využívajú predchádzajúce poznatky a dôveru pacienta, ktoré sú založené na opakovaných kontaktoch s ním“. V slovenskom systéme všeobecne dostupnej, rovnoprávnej zdravotnej starostlivosti by sme rozhodne neuspeli s oficiálnym aplikovaním „existenčných faktorov“, i keď v reálnej praxi to občas môže vyzerať inak.

V definícii nie je opomenutá ani zodpovednosť lekára za prevenciu a zdravotnú výchovu, zlepšovanie organizácie zdravotnej starostlivosti v celospoločenskom rozsahu, ako aj otázka bezpečnosti pacienta a jeho spokojnosti s poskytovanou starostlivosťou.

Okrem vlastnej definície všeobecného a rodinné lekárstva obsahuje dokument ďalšie tri časti, v ktorých sú opísané: 1/ charakteristické črty odboru, 2/ rola všeobecného lekára v systéme zdravotnej starostlivosti a 3/ kľúčové kompetencie všeobecných/rodinných lekárov.

Kľúčové kompetencie všeobecných lekárov

Dokument opisuje dvanásť charakteristických čŕt odboru, z ktorých sa odvodzuje šesť kľúčových kompetencií všeobecných/rodinných lekárov. Tie sú definované nasledovne:

1/ Manažment primárnej starostlivosti  zahŕňa schopnosť:

  • zabezpečiť primárny kontakt lekára s pacientmi, ktorí k nemu prichádzajú s rôznorodými a neselektovanými zdravotnými ťažkosťami
  • pokryť kompletnú škálu zdravotných aspektov
  • koordinovať zdravotnú starostlivosť s inými zdravotníckymi pracovníkmi primárnej starostlivosti, ako aj so špecialistami iných medicínskych odborov
  • poskytnúť efektívnu a primeranú zdravotnú starostlivosť a využiť pri tom zdravotné služby dostupné v rámci systému zdravotnej starostlivosti
  • chrániť práva pacienta
  • neustále sledovať, hodnotiť a zlepšovať kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti

2/ Starostlivosť orientovaná na osobu (pacienta) obsahuje:

  • uplatňovanie princípov „osobnej“ starostlivosti v kontexte so životnými okolnosťami pacienta
  • vytvorenie efektívneho vzťahu medzi lekárom a pacientom, s plným rešpektovaním autonómnosti a slobodnej vôle pacienta
  • v rámci komunikácie s pacientom spoločne určovať priority a postupy pri vyšetrení a liečbe
  • akceptovanie splnomocnenia pacienta na určenie cieľov diagnostiky a liečby
  • dlhodobé poskytovanie starostlivosti podmienenej potrebami pacienta, popri rešpektovaní princípov kontinuálneho a koordinovaného manažmentu zdravotných ťažkostí

3/ Schopnosť špecifického riešenia problémov vyžaduje:

  • brať do úvahy prevalenciu a incidenciu určitého ochorenia v danom regióne pri procese rozhodovania o príslušnej zdravotnej starostlivosti
  • zbierať a vyhodnocovať informácie získané anamnézou, fyzikálnym vyšetrením a doplňujúcimi vyšetreniami a v spolupráci s pacientom ich využívať v príprave individuálneho a cieleného diagnosticko-terapeutického plánu
  • používať najširšie princípy diagnostiky a liečby, včítane metódy „vyčkávania“ a tolerovania „diagnostickej neistoty“
  • neodkladne reagovať v prípade náhleho ochorenia a urgentných zdravotných ťažkostí
  • vedieť vyhodnotiť tzv. „včasné“ symptómy a taktiež poznať nešpecifické príznaky ochorení
  • efektívne využívať dostupné diagnostické a terapeutické postupy

4/ Ucelený prístup je charakterizovaný schopnosťou:

  • súčasne riešiť viaceré zdravotné ťažkosti pacienta, tak akútneho, ako aj chronického charakteru
  • participovať na podpore zdravia obyvateľstva propagovaním zdravej výživy a zdravého spôsobu života
  • vykonávať preventívne vyšetrenia a preventívne očkovania
  • koordinovať zdravotnú výchovu, prevenciu a diagnosticko-liečebnú starostlivosť  vrátane rehabilitácie a paliatívnej liečby

5/ Zameranie na spoločnosť znamená:

  • hodnotiť zdravotnú situáciu spoločnosti na základe zdravotných požiadaviek jednotlivcov a definovať prioritné zdravotné potreby spoločnosti
  • požadovať zmeny v súlade s reálne dostupnými zdrojmi

6/ Holistický prístup vyžaduje:

  • používanie bio-psycho-sociálneho modelu vzniku a vývoja ochorenia
  • rešpektovanie kultúrnych odlišností a existenčnej situácie jednotlivých spoločenských skupín

Názor SVLS/AVLS na kompetencie všeobecných lekárov na Slovensku

Jedným z hlavných cieľov, pre ktoré medzinárodný tím špičkových odborníkov všeobecného lekárstva definoval odbor a jeho kľúčové kompetencie, bolo určenie obsahu a rozsahu vzdelávania v tejto medicínskej špecializácii.

SVLS/AVLS je v oblasti kompetenčného vzdelávania už roky mimoriadne aktívna – okrem Kongresov SVLS v Šamoríne – Čilistove, Akadémií medicínskeho vzdelávania pripravuje pre všeobecných lekárov v roku 2019 ďalšie mimoriadne zaujímavé vzdelávacie aktivity. Všetky budú jednoznačne zamerané na naše potreby a získané zručnosti a vedomosti budú ako vždy okamžite využiteľné v našich ambulanciách.

Vo viacerých európskych krajinách katedry všeobecného lekárstva na príslušných univerzitách teoreticky i prakticky zabezpečujú nielen pregraduálne, teda vysokoškolské vzdelávanie v odbore, ale tiež postgraduálnu, špecializačnú prípravu budúcich všeobecných lekárov. Koordinácia pregraduálnej  a postgraduálnej výučby má obrovský význam, pretože obsah vzdelávania je cielene postavený na spoločných princípoch. Zdôrazňovanie špecifických čŕt odboru a jeho atraktívnosti sa začína už počas vysokoškolskej prípravy a následná cielená výchova mladých všeobecných lekárov predstavuje komplexný proces, v ktorom obsah vzdelávania zodpovedá reálnym potrebám.

Kľúčové princípy odboru charakterizované v Európskej definícii všeobecného/rodinného lekárstva je potrebné brať do úvahy. Samotné riešenie rozsahu odborných kompetencií všeobecných lekárov v jednotlivých krajinách vychádza zákonite z reálnej situácie v danom regióne. Požiadavky na kompetencie musia byť reálne, realizovateľné, musia reflektovať na naše potreby skutočné potreby. “Must” musí byť požiadavka nespochybniteľnej odbornej a právnej istoty pacienta aj zdravotníckeho pracovníka.

 

Autor: MUDr. Eva Jurgová, PhD., FRSH

Autorka je vedeckou sekretárkou Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) a členkou výboru SVLS

Foto: archív autorky, fotolia.com