Oprava vyhlásení ministra zdravotníctva o núdzovom stave

Minister zdravotníctva povedal doslova: „….Ono v princípe to zdravotníkov nijakým spôsobom neobmedzuje, oni si môžu aj dovolenky čerpať… Ten núdzový stav toto nezakazuje. Ten núdzový stav len umožňuje štátu využiť určité špeciálne úkony, ktoré ….ale to sa deje až po vyhlásení takzvanej hospodárskej mobilizácie, k čomu vôbec nedošlo doteraz. Takže v podstate ten samotný núdzový stav našich lekárov nijakým spôsobom neobmedzuje.“ Vypočuť si to môžete na https://youtu.be/POkWR2WTN2U?t=955

Pán minister ale nehovoril pravdu. Pre istotu pripomínam, že nehovoriť pravdu nie je to isté, ako vedome klamať. Skrátka, do jeho dekurzu múdrosráčsky (z nemecko-trnafského originálu klugscheißerisch) napíšem: „SPG: Orientovaný miestom, časom, osobou, právne mierne dezorientovaný.“ Minister by mal vedieť, že na stránke Ministerstva zdravotníctva je taká drobná podstránka  (to „zdravitníctvo“ v nadpise má istý skrytý pôvab, viď www.zdravita.sk):

Nás bude zaujímať opatrenie úplne dole, ešte z časov Pelegriniho ministerského pontifikátu – z 18. marca. Keby náhodou niekoho napadlo toto opatrenie stratiť, nájdete ho aj tu https://www.scribd.com/document/463254363/opatrenie-mzsr-18-3-2020-2-4.

To podstatné je v článku II. opatrenia. Neviem, že by toto opatrenie  niekto medzičasom zrušil.

V bode II. sa  vyslovene zakazuje manažmentu nemocníc realizovať úkony a opatrenia, ktoré by mali  za následok redukciu  stavu zamestnancov. To znamená, že sú zakázané dohody o skončení pracovného pomeru. Sú zakázané aj zníženia úväzkov.  Aj dovolenky sú zakázané. Nemocnica dokonca nemôžu ani okamžite skončiť pracovný pomer s lekárom, ktorý ožratý ako Zeppelín bude lieči pacientov. Dôvod je jednoduchý: opatrenie, ktoré zakazuje redukciu stavu zamestnancov.  Smutno-smiešne je, že ak uplynú dva mesiace od momentu, v ktorom sa o ožratom lekárovi zamestnávateľ dozvie, možnosť  zbaviť sa takéhoto ožrana zaniká. Čerešničkou na torte je,  že  takéto obmedzenia platia nielen pre poslednú nemocničnú kancelársku krysu, ale aj  pre manažérku podlahových krytín (po starom upratovačku).

Ak teda núdzový stav „našich lekárov nijakým spôsobom neobmedzuje“, potom pán minister asi žije v nejakom inom humne, v ktorom nefúka vánok, ale skôr taká slušná tropická búrka. Osobne poznám lekárky a lekárov, ktorí nemohli nastúpiť na nové pracoviská, „lebo núdzový stav“.  Tvrdé dáta o počte nových infekcií ukazujú, že pracovnú povinnosť lekárov nepotrebujeme.  V demokratickom a právnom štáte by zásahy do práv a slobôd  mali trvať len nevyhnutný čas a mali by mať nevyhnutný rozsah.

Vláda si spravila z lekárov nevoľníkov. Kým na začiatku marca na to bol celkom dobrý dôvod,  teraz už jednoznačne nie je.  Pracovnú povinnosť lekárov treba zrušiť. Nepotrebujeme ju.  Stačí na to jedna zmena uznesenia vlády o núdzovom stave. To sa menilo aj tak už mnohokrát, viac či menej úspešne.