Ako behať (aj) v zime

Otázka 1: Čo (a koľko) si obliecť? Zvyčajne (a podľa mňa nezaslúžene) prvá otázka. Prečo? Strach, že chlad bude priveľký, znemožní mi behať ďalej, prechladnem, ochoriem a budem sa musieť liečiť.
Odpoveď: Syntetika. Žiadna bavlna, tepláky ani ťažká zimná bunda. Keď sa spotíte, premočená bavlna slúži ako chladnička. Na beh v chlade sú dobré elastické legíny, 1-2 vrstvy (bežecké tričko a mikina, prípadne 2 bežecké tričká), tenká vetrovka (ochráni proti vetru aj udrží teplo), hrubšie ponožky a nákrčník zložený ako čiapka na hlavu. Pod 0°C a vetre zvyknem brať aj rukavice. Ale nik vám nezakazuje zobrať si krátke tričko a kraťasy. Každý vníma chlad trošku inak. Ak je vám prvých 10-15 minút behu zima – to je úplne normálne. Potom sa ale telo zahreje. Rukavice idú dolu a sme radi, že sme si nezobrali ešte tú jednu mikinu naviac. Zima vám bude, aj keď prestanete behať – čo je veľmi dobrá motivácia behať ďalej a nezastavovať 🙂

Otázka 2: Ako dýchať?
Odpoveď: Pravidelne. Nádych nosom, výdych ústami. Každý sám príde na to, že keď dlhšie dýcha chladný vzduch cez ústa, začne ho v hrdle škriabať, resp. zachrípne. To je normálne, stať sa to nemusí iba pri behaní. Vzduch sa v nose navyše lepšie zohreje a zvlhčí a má tak lepšie vlastnosti, ktoré telo ocení.

Otázka 3: Ako a akým tempom behať?
Odpoveď: Pravidelným. Znova, každý na to príde sám, že kým telo nie je zahriate, tak neurobí veľmi prudké pohyby, inak sa zraní. Tak či tak, myslím si, že cieľom každého bežca – okrem toho si beh užiť – by malo byť čo najpravidelnejšie tempo počas celého behu. Nikdy to nebude dokonalo pravidelné, ale je dobré časové rozdiely splitov čo najviac zmenšiť.

Jeden z najlepších (ultra)bežcov tejto planéty, Scott Jurek, vo svojej knihe Jedz a behaj radí: pri behoch do kopca je potrebné skrátiť krok a zvýšiť jeho frekvenciu. Prečo je to dobré? Lebo dlhý krok (hlavne v stúpaní) vyžaduje oveľa viac energie, než krátky. Skrátením kroku naše telo prirodzenejšie zapája špičky a menej päty nôh. A tiež, pri kratšom kroku nie sú dopady také tvrdé a teda kĺby trpia menej. To je podľa mňa dobrá rada nielen pre behy do kopca, ale i na rovinkách.

A pre koho je tento článok? Tí, ktorí chcú behať, behajú, tí, ktorí nechcú, hľadajú výhovorky. Teda pre koho je toto zamyslenie? Možno pre začiatočníkov. Pre nepravidelných bežcov. A pre mňa, keď moja myseľ poľaví a začne hľadať výhovorky. Vtedy, keď sa pýtam sám seba: ako veľmi to chcem? Ako veľmi chcem ísť behať, ako veľmi mi na tom záleží?

Autor: Gabriel Dorák

Zdroj: dennikn.sk

Foto: fotolia.com