„Poslanci sa samostatne neurčili za kritickú infraštruktúru, my kritickou infraštruktúrou sme, a tým pádom máme na očkovanie nárok. Je však na každom jednom z nás, či toto očkovanie využije teraz, alebo až po následnom preočkovaní zdravotníkov či ľudí v staršom veku,“ uviedol pre TASR predseda parlamentu Boris Kollár.
Ako je zrejmé, predseda NR SR Boris Kollár má zákon o kritickej infraštruktúre a jeho znenie dobre poznať – jeho posledná novelizácia bola totiž odsúhlasená v NR SR, už keď bol niekoľko mesiacov predsedom NR SR.
Citujme priamo zo zákona č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov:
O poslancoch NR SR ako súčasti kritickej infraštruktúry sa zákon nezmieňuje.
Zaistenie bezpečnosti štátu, fungovanie ekonomiky (číže výrobných i nevýrobných odvetví a služieb), fungovanie verejnej správy a zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva je závislé na konkrétnej infraštruktúre. Takúto infraštruktúru označujeme vzhľadom na jej význam ako „kritickú“ (teda životne dôležitú) infraštruktúru. Jej narušenie má negatívny dopad na zaistenie základných funkcií štátu.
Poškodenie, narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry môže byť spôsobené prírodnými katastrofami alebo vplyvom ľudského faktoru. Môže ísť o zlyhanie techniky a technologických postupov, alebo o úmyselné akcie zahŕňajúce terorizmus a organizovaný zločin. Cieľom ochrany kritickej infraštruktúry musí byť preto minimalizácia dopadov výpadkov činností týchto infraštruktúr tak, aby narušenie funkcií, činností alebo služieb bolo krátkodobé, zvládnuteľné prinajmenšom provizórnym alebo alternatívnym spôsobom a územne obmedzené tak, aby postihlo čo najmenší počet obyvateľstva.
Zníženie zraniteľnosti Slovenskej republiky je úlohou dlhodobého charakteru. Samotný proces tvorby návrhu zákona o kritickej infraštruktúre začal schválením dokumentu „Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsob jej ochrany a obrany“; ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 120 zo dňa 14. februára 2007. Toto uznesenie uložilo ministrovi vnútra SR v spolupráci s ministrami a predsedami ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR pripraviť a predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o kritickej infraštruktúre.
Pokračovaním procesu bolo vypracovanie Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v SR, ktorý vláda SR schválila uznesením č.185 z 26. marca 2008. Jednotlivé rezorty a ostatné ústredné orgány štátnej správy v tomto dokumente pripravili prvú identifikáciu najdôležitejších sektorov a podsektorov národnej infraštruktúry a zhodnotili súčasný stav.
Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre bol prijatý 8. februára 2011. Cieľom tohto zákona o kritickej infraštruktúre je v súlade s príslušnou smernicou Rady EÚ skvalitniť doterajšiu ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických útokov. Takáto smernica – Smernica Rady EÚ 2008/114/ES o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu – bola do zákona implementovaná.
Prvou konkrétnou oblasťou spolupráce v rámci EÚ bolo využívanie informačnej siete CIWIN (Critical Infrastructure Web Information Network – Informačná sieť na ochranu kritickej infraštruktúry). I keď je využívanie tejto siete len dobrovoľné, umožňuje výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ napríklad o spoločných hrozbách, zraniteľných miestach, najlepších postupoch z oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a vhodných opatreniach, aj stratégiách na zmiernenie rizík. Pozostávať bude zo siete expertov a kontaktov pre elektronickú výmenu údajov. Z dlhodobého hľadiska mali sieti CIWIN prostredníctvom národného koordinačného orgánu prístup všetci majitelia a prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry vo všetkých členských štátoch EÚ.
Problematika ochrany kritickej infraštruktúry je nesmierne široká, napriek tomu sa v Slovenskej republike v priebehu niekoľkých rokov podarilo jasne identifikovať kritickú infraštruktúru a úlohy potrebné pre jej ochranu. Je potrebné si ale uvedomiť, že ochrana kritickej infraštruktúry nie je jednorazová činnosť, ale jedná sa o proces, ktorý vyžaduje priebežnú pozornosť. To znamená, že rezorty zodpovedné za jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry, či samotní prevádzkovatelia prvkov kritickej infraštruktúry musia ochrane kritickej infraštruktúry venovať trvalú pozornosť a neustále rozvíjať jej metódy a do jej vylepšovania zahŕňať najnovšie trendy a poznatky v tejto oblasti.
Text prevzatý zo stránky Ministerstva vnútra SR https://www.minv.sk/?Ochrana_kritickej_infrastruktury
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, slov-lex.sk, TASR
Foto: fotolia.com