Boris Kollár zavádza: Poslanci podľa zákona nie sú kritickou infraštruktúrou. Pri očkovaní už vôbec nie

12. januára 2021

V parlamentných kuloároch sa už dlhšiu dobu hovorí o tom, že o 2 týždne by zdravotníci mali zaočkovať aj členov Národnej rady. Hovorí sa zároveň aj o egoizme a papalášizme. Sú poslanci “iní” ako zdravotníci či ostatní občania?

„Poslanci sa samostatne neurčili za kritickú infraštruktúru, my kritickou infraštruktúrou sme, a tým pádom máme na očkovanie nárok. Je však na každom jednom z nás, či toto očkovanie využije teraz, alebo až po následnom preočkovaní zdravotníkov či ľudí v staršom veku,“ uviedol pre TASR predseda parlamentu Boris Kollár.

Čo hovorí zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre z 18.februára 2011 a jeho posledná novelizácia účinná od 1.7.2020?

Ako je zrejmé, predseda NR SR Boris Kollár má zákon o kritickej infraštruktúre a jeho znenie dobre poznať – jeho posledná novelizácia bola totiž odsúhlasená v NR SR, už keď bol niekoľko mesiacov predsedom NR SR.

Citujme priamo zo zákona č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov:

Vymedzenie základných pojmov

§2 Na účely tohto zákona sa rozumie

prvkom kritickej infraštruktúry (ďalej len „prvok“) najmä inžinierska stavba,²) služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia,

sektorom kritickej infraštruktúry (ďalej len „sektor“) časť kritickej infraštruktúry, do ktorej sa zaraďujú prvky; sektor môže obsahovať jeden alebo viac podsektorov kritickej infraštruktúry (ďalej len „podsektor“),

kritickou infraštruktúrou systém, ktorý sa člení na sektory a prvky,

sektorovými kritériami súbor technických a funkčných kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú pri určovaní prvkov toho istého sektora,

prierezovými kritériami súbor kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú prierezovo pri určovaní prvkov všetkých sektorov,

prvkom európskej kritickej infraštruktúry najmä inžinierska stavba,²) služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky uvedené v písmene a) v Slovenskej republike a aspoň v jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „dotknutý členský štát“),

európskymi sektorovými kritériami súbor technických a funkčných kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú pri určovaní prvkov európskej kritickej infraštruktúry toho istého sektora,

európskymi prierezovými kritériami súbor kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú prierezovo pri určovaní prvkov európskej kritickej infraštruktúry,

ochranou prvku zabezpečenie funkčnosti, integrity a kontinuity činnosti prvku s cieľom predísť, odvrátiť alebo zmierniť hrozbu jeho narušenia alebo zničenia,

analýzou rizík sektora dokument, ktorý obsahuje posúdenie hrozby narušenia alebo zničenia sektora, jeho zraniteľné miesta, ako aj predpokladané dôsledky narušenia alebo zničenia sektora,

citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre (ďalej len „citlivá informácia“) neverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku,

prevádzkovateľom právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo fyzická osoba, ktorá je vlastníkom prvku alebo z iného právneho dôvodu prevádzkuje prvok,

mechanickým zábranným prostriedkom

prostriedok obvodovej ochrany, najmä pevná bariéra, brána, závora a turniket,

plášťovej ochrany, najmä dvere, mreža, bezpečnostné sklo a bezpečnostná zámka,

predmetovej ochrany, najmä komorový trezor a komerčný úschovný objekt,

technickým zabezpečovacím prostriedkom najmä systém na kontrolu vstupu, elektronický zabezpečovací systém, kamerový systém, elektrická požiarna signalizácia, zariadenie na detekciu látok a predmetov, zariadenie proti odpočúvaniu a zariadenie na fyzické ničenie nosičov informácií.

Organizácia a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry

§ 3 Štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry vykonávajú

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ústredný orgán“).

Kompletné znenie zákona č. 45/2011 Z.z. sa nachádza tu:

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/45/20200701

O poslancoch NR SR ako súčasti kritickej infraštruktúry sa zákon nezmieňuje.

Čo hovorí o kritickej infraštruktúre Ministerstvo vnútra SR?

Zaistenie bezpečnosti štátu, fungovanie ekonomiky (číže výrobných i nevýrobných odvetví a služieb), fungovanie verejnej správy a zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva je závislé na konkrétnej infraštruktúre. Takúto infraštruktúru označujeme vzhľadom na jej význam ako „kritickú“ (teda životne dôležitú) infraštruktúru. Jej narušenie má negatívny dopad na zaistenie základných funkcií štátu.

Poškodenie, narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry môže byť spôsobené prírodnými katastrofami alebo vplyvom ľudského faktoru. Môže ísť o zlyhanie techniky a technologických postupov, alebo o úmyselné akcie zahŕňajúce terorizmus a organizovaný zločin. Cieľom ochrany kritickej infraštruktúry musí byť preto minimalizácia dopadov výpadkov činností týchto infraštruktúr tak, aby narušenie funkcií, činností alebo služieb bolo krátkodobé, zvládnuteľné prinajmenšom provizórnym alebo alternatívnym spôsobom a územne obmedzené tak, aby postihlo čo najmenší počet obyvateľstva.

Zníženie zraniteľnosti Slovenskej republiky je úlohou dlhodobého charakteru. Samotný proces tvorby návrhu zákona o kritickej infraštruktúre začal schválením dokumentu „Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsob jej ochrany a obrany“; ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 120 zo dňa 14. februára 2007. Toto uznesenie uložilo ministrovi vnútra SR v spolupráci s ministrami a predsedami ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR pripraviť a predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o kritickej infraštruktúre.

Pokračovaním procesu bolo vypracovanie Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v SR, ktorý vláda SR schválila uznesením č.185 z 26. marca 2008. Jednotlivé rezorty a ostatné ústredné orgány štátnej správy v tomto dokumente pripravili prvú identifikáciu najdôležitejších sektorov a podsektorov národnej infraštruktúry a zhodnotili súčasný stav.

Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre bol prijatý 8. februára 2011. Cieľom tohto zákona o kritickej infraštruktúre je v súlade s príslušnou smernicou Rady EÚ skvalitniť doterajšiu ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických útokov. Takáto smernica – Smernica Rady EÚ 2008/114/ES o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu – bola do zákona implementovaná.

Prvou konkrétnou oblasťou spolupráce v rámci EÚ bolo využívanie informačnej siete CIWIN (Critical Infrastructure Web Information Network – Informačná sieť na ochranu kritickej infraštruktúry). I keď je využívanie tejto siete len dobrovoľné, umožňuje výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ napríklad o spoločných hrozbách, zraniteľných miestach, najlepších postupoch z oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a vhodných opatreniach, aj stratégiách na zmiernenie rizík. Pozostávať bude zo siete expertov a kontaktov pre elektronickú výmenu údajov. Z dlhodobého hľadiska mali sieti CIWIN prostredníctvom národného koordinačného orgánu prístup všetci majitelia a prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry vo všetkých členských štátoch EÚ.

Problematika ochrany kritickej infraštruktúry je nesmierne široká, napriek tomu sa v Slovenskej republike v priebehu niekoľkých rokov podarilo jasne identifikovať kritickú infraštruktúru a úlohy potrebné pre jej ochranu. Je potrebné si ale uvedomiť, že ochrana kritickej infraštruktúry nie je jednorazová činnosť, ale jedná sa o proces, ktorý vyžaduje priebežnú pozornosť. To znamená, že rezorty zodpovedné za jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry, či samotní prevádzkovatelia prvkov kritickej infraštruktúry musia ochrane kritickej infraštruktúry venovať trvalú pozornosť a neustále rozvíjať jej metódy a do jej vylepšovania zahŕňať najnovšie trendy a poznatky v tejto oblasti.

Text prevzatý zo stránky Ministerstva vnútra SR https://www.minv.sk/?Ochrana_kritickej_infrastruktury

Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, slov-lex.sk, TASR

Foto: fotolia.com