Škandálom je ale to, že lekárom, ktorí sú zosobnením “prvej línie“ sa toto gesto vďaky nejakým absurdným zvratom udalostí neujde. Nehovorím, že iné profesie si odmeny nezaslúžia, to určite áno, ale vylúčenie lekárov je nielenže škandalózne, ale priam urážajúce. Je to oveľa viac ako len nečakaný pľuvanec do tváre počas ťažkých časov, je to symbol postoja slovenskej spoločnosti k lekárskej profesii.
Počas prvej vlny sa vládni predstavitelia denne pretŕčali na tlačových konferenciách a predbiehali v ďakovačkách lekárom, záchranárom, sestrám a všetkým nenahraditeľným bojovníkom v prvej línii. Zdieľali videá ako tlieskajú po večeroch, ako sú títo ľudia nenahraditeľní, ako si ich nevážime a ako si zaslúžia dôstojné podmienky. V svetle dnešných udalostí sa všetky tieto gestá nedajú vnímať inak ako pokrytectvo najhrubšieho zrna. Ako lekári sme si už zvykli, že sme všetko od “úplatných boháčov až po samoľúbych hlupákov“, terčom fyzických a verbálnych útokov, žalôb a emocionálnych výlevov na sociálnych sieťach, v niektorých prípadoch doslovne poľovná zver. Obyčajná vďaka je už v zdravotníctve raritná asi ako deň bez Facebookového statusu pána premiéra.
Vedieť, že vláda a systém si takto vážia vašu profesiu otvára otázku, prečo by tu niekto chcel ostať a pracovať. Pre mladého lekára prináša každý deň v praxi nové dôvody, pre ktoré by bolo lepšie odísť do zahraničia za lepšou kvalitou pracovných podmienok, lepším platovým ohodnotením a vyhliadkami na profesijný rast. Dovolím si tvrdiť, že veľa lekárov (a hlavne tých mladších) po tejto skúsenosti s manažmentom pandémie a prístupom k ich obetavej práci prehodnotí svoje rozhodnutia nezanevrieť na prácu v tomto rozpadávajúcom sa systéme. A najtragickejšie na tom je, že ľudia vo vláde a na ministerstve zdravotníctva o týchto problémoch vedia, a napriek tomu sa lekárom otočia chrbtom a pasujú ich do role nahraditeľných súčiastok systému.
Autor: Marián Sedlák
Zdroj: denníkn.sk
Foto: fotolia.com