Koščálová z konzília odborníkov: Na finálne rozhodnutia máme momentálne malý dosah

8. novembra 2020

Konzílium odborníkov odporúčalo, aby druhé kolo testovania prebehlo v okresoch, kde bolo v prvom kole 1,5 percenta pozitívnych. Nakoniec je testovaných okresov viac a hranica je 0,7 percenta pozitívnych. Konzílium žiadalo aj mäkký lockdown so zachovaním možnosti chodiť do práce a s fungovaním škôlok a prvého stupňa škôl aspoň na tri týždne, no vláda už uvoľnila pravidlá pre ľudí s negatívnym testom.

Alena Koščálová je členkou konzília odborníkov a je aj primárkou infekčného oddelenia Univerzitnej nemocnice v Bratislave. V rozhovore hovorí aj o tom:

ako vedia ovplyvniť rozhodnutia a opatrenia;

či považuje plošné testovanie a uvoľnenie opatrení za odborné rozhodnutie;

aké budú Vianoce;

prečo je Bratislava na tom dobre

alebo či používame pri liečbe krvnú plazmu vyliečených.

Ste súčasťou konzília odborníkov a ste podpísaná aj pod vyhlásením, v ktorom konzílium odporúča, aby sa druhé kolo plošného testovania robilo len v okresoch, kde je viac ako 1,5 percenta pozitívnych. Z čoho ste pri tomto čísle vychádzali?

Zvažovali sme niekoľko faktorov. Za mimoriadne efektívne považujeme plošné testovanie v ohniskách, preto sme cielene zahrnuli najviac postihnuté okresy. Okrem proporcie pozitívnych osôb zachytených pri plošnom testovaní sme vychádzali aj z vývoja chorobnosti za posledný mesiac. Dôležitým faktorom bolo aj efektívne využitie zdrojov – finančných, materiálnych, ale najmä ľudských. Zvažovali sme aj fakt, že ak by bolo celoplošné testovanie rovnako efektívne ako na Orave a v Bardejove, proporcia pozitívnych bude v druhom kole výrazne nižšia. Napríklad v okresoch s 0,7 percenta pozitívnych z prvého kola môžeme v druhom kole očakávať menej ako 0,4 percenta. Pri takomto nízkom výskyte je predpoklad, že efektivita plošného testovania môže byť výrazne nižšia.

Ústredný krízový štáb schválil, že druhé kolo bude v okresoch, kde je viac ako 0,7 percenta pozitívnych. Ako to hodnotíte?

Rešpektujeme rozhodnutie ústredného krízového štábu. Veríme, že po druhom kole bude nasledovať dôkladná analýza. Tá by mala poslúžiť na nastavenie dlhodobej stratégie testovania antigénovými testami.

Čo by v nej malo byť opísané?

Dlhodobá stratégia musí vychádzať z viacerých faktorov. Je to napríklad efektivita antigénových testov v kontexte plošného testovania, ale aj realizovateľnosť, pomer ceny a benefitu, ako aj dlhodobá udržateľnosť takéhoto testovania. Som zástankyňou antigénových testov, pretože v klinickej praxi nám veľmi pomáha, že máme výsledok rýchlo. Vidíme, že senzitivita týchto testov v porovnaní s PCR u pacientov s príznakmi je veľmi dobrá a na klinike sme zatiaľ nezaznamenali ani jeden falošne pozitívny výsledok. Toto sú veľmi priaznivé dáta. Hovoríme však o testovaní pacientov s príznakmi, lebo na to boli testy vyvinuté. Situácia je iná, keď ideme testovať plošne. Vtedy primárne testujeme populáciu, ktorá príznaky nemá. Preto je dôležité urobiť validačnú štúdiu, aby sme vedeli, ako tieto testy fungujú aj u ľudí bez príznakov a v terénnych podmienkach.

Ako to myslíte?

Kvalita výteru môže byť výrazne iná pri plošnom testovaní ako v odbornej ambulancii. Faktorov, ktoré treba zvažovať, je veľmi veľa – postihnutie regiónu, ale aj zdroje, ktoré máme. Pre nás je dôležité zvažovať najmä dostupnosť ľudských zdrojov, lebo zdravotníci sú momentálne mimoriadne zaťažení – najmä v nemocniciach.

Autor: Veronika Folentová

Zdroj: dennikn.sk

Foto: fotolia.com