Názor: Nechcem žiť v krajine, kde atómovú zbraň použili na vlastných občanov

V našej rodine robíme celé mesiace všetko pre to, aby sme neohrozili svojich blízkych, aby sme sa nenakazili a aby nik nezomrel. Nie je to nijak zvlášť populárne v očiach časti širšej rodiny alebo medzi kamarátmi, ktorí by si k nám radi prišli vypiť kávu a zjesť koláč, ale to mňa nezaujíma. Na popularite si nezakladám.

Celé mesiace nestretávam svojich najbližších priateľov. Aby som ich neohrozila a aby som neohrozila rodinu.

Mám to šťastie, že zopár mojich kolegov patrí zároveň medzi mojich priateľov, takže nie som vystavená úplnej samote. A ešte mám aj to šťastie, že som sama so sebou rada, čiže tieto mesiace pre mňa (aspoň z tohto hľadiska) nie sú muky. Muky som ale zažívala. Myslela som na to, aké hrozné musí byť zostať zavretý v domove dôchodcov či doma bez kontaktu s inými, aké ťažké je nechodiť do školy alebo nemať prácu, byť bez domova. Čo asi prežívajú lekári v prvej línii, aké hrozné je nakaziť blízkeho.

Horšie mi šlo vciťovanie sa do popieračov covidu, ale aj večných fňukačov, aký majú ťažký život – práca na homeoffice a nedostatok zábavy. Chcela by som povedať, že im rozumiem, ale klamala by som. Považujem za obmedzený ich život a tiež ich samých. A úplne najhoršie som niesla aroganciu ľudí chodiacich bez rúška. Neskočiť im do vlasov, to boli muky.

V našej rodine robíme celé mesiace všetko pre to, aby sme neohrozili svojich blízkych. Ale nepodarilo sa nám to. Nepodarilo sa nám to preto, že Matovičova atómová zbraň v novembri rozhasila pandémiu a vírus sa dostal všade.

Napriek tomu, že sme november, december, Vianoce a Nový rok strávili všetci bez kontaktov, musel sa podľa lockdownu à la Slovakia mladý muž žijúci so svojou mamou vrátiť do práce. Do práce, kde sa nakazil, a kým sa uňho objavili príznaky, nakazil mamu. Tá je dnes, v siedmy deň od prvých príznakov, mŕtva. Mladý muž sa jej v noci snažil zachrániť život, ale dýchať za ňu nemohol. Záchranári robili, čo mohli. Všetky jej deti robili počas pandémie, čo bolo v ich silách a možnostiach. Myslím si, že takýchto ľudí sú tu stovky. Ľudí, ktorí nič nepodcenia, ktorí robia, čo môžu a ktorým takto zostanú navždy jazvy na duši.

Čítajte viac: https://dennikn.sk/blog/2246727/mam-vas-dost/?ref=list

Autor: Mirka Vargová

Zdroj: dennikn.sk

Foto: fotolia.com