Nemáme zadefinované, na čo má pacient nárok

V normálnej krajine by sa rozhodnutia riadili dátami. Bohužiaľ, Slovensko ako klasická bašta pocitovej a zvykovej medicíny (aj všeobecne prostého rozhodovania o veciach verejných) už tradične dáta centrálne nezbiera, a nikto neeviduje, koľko pacientov záchranné služby a urgentné príjmy zneužíva na starostlivosť, ktorá tam naozaj nemá byť poskytovaná (dáta máme len čiastkové, aj to málo a bez kontextu).

Veď nemáme ani zadefinované, aká starostlivosť by tam mala byť poskytnutá a na čo má pacient nárok. Čo ale máme zadefinované relatívne presne, je zodpovednosť lekára za všetko, čo na urgente ne-urobí. Inak povedané – pokiaľ nebude alibista, tak zamestnávateľ a systém sa v prípade chyby za zdravotníka nikdy nepostaví a stále na to ostane sám.

Lebo vlastne ani nevieme, ako sa tie veci majú robiť, nemáme postupy, štandardy, uniformnú záruku toho, že pacient napr. s bolesťami na hrudníku alebo zlomenou rukou dostane taký istý štandard starostlivosti v nemocnici v Kráľovskom Chlmci, Banskej Bystrici, alebo v Nemocnici Bory (výber zariadení je náhodný).

Nikto nikdy nepovedal, že pacienti s jasným dôvodom a indikáciou ošetrenia na urgentnom príjme budú niečo platiť z vlastného vrecka. Urgenty taktiež neslúžia len na riešenie život-ohrozujúcich stavov, ale aj tých, ktoré vznikli náhle, pacient ich potrebuje riešiť okamžite, a iná časť zdravotného systému ich naozaj nevie v tom momente ošetriť (napríklad aktuálne úrazy, otravy, bolesti na hrudníku a tisíc iných stavov). Takéto stavy by mali byť logicky hradené z poistenia – pacient za nich v tom danom momente nemôže (aj keď o naozajstnej zodpovednosti môžeme viesť debatu – 20 rokov fajčím, pijem, nedbám na rady lekárov a potom dostanem infarkt a systém ma musí zachrániť napriek tomu, že som si to privodil vlastným, nezodpovedným správaním). Na urgentnom príjme ale toto neriešime, snažíme sa o to, aby pacient v tej chvíli prežil. No a potom tu máme obrovskú, druhú porciu pacientov, ktorí prichádzajú na urgentný príjem s veľkou skupinou ťažkostí, ktoré sú zoširoka definovateľné dvomi množinami: 1.) môžem si za to sám svojou hlúposťou 2.) mám to riešiť inak, ale rozhodol som sa, že si urobím skratku a pôjdem preťažiť urgent (idem systémom, ktorým nemám v tomto momente ísť).

Celý článok nájdete tu: Blog N: Nemocničné urgenty: poplatky nie sú všetko, ale sú dôležité (dennikn.sk)

Autor: Marián Sedlák

Foto: fotolia.com