Som všeobecná lekárka pre dospelých, v odbore pracujem 5 rokov, z toho vlastnú prax mám rok. Do všeobecného lekárstva odboru som prestúpila zo špecializačného odboru nefrológia, dokonca rok pred atestáciou, keďže som videla a vidím vo všeobecnom lekárstve obrovský potenciál včasného záchytu a liečby mnohých ochorení pred tým, ako sa ľudia vôbec do špecializovanej ambulantnej starostlivosti dostanú.
Realita slovenského zdravotníctva najmä po nástupe do vlastnej ambulancie ma však, ako to slušne povedať, zaskočila. Ako lekár s atestáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo sa necítim menejcenná, subordinovaná špecialistom či niečou “predĺženou rukou”. Ako lekár som pre každého kolegu rovnocenný partner, ktorý dokáže plnohodnotne manažovať pacientov v rámci svojich kompetencií. Dokážem aj spolupracovať v liečbe komplikovaných pacientov s lekármi špecialistami ako plnohodnotný partner vo vzťahu, kde každý je ochotný prebrať svoju časť zodpovednosti za liečbu pacienta. Pandémia COVID-19 si vynútila nutnosť neodkladne riešiť naliehavý problém predpisu liekov, ktorý pandémia COVID-19 “nafúkla” obrovským zahltením ambulancií všeobecných lekárov (VLD) nielen pacientmi s COVID-19.
Denne dostávam od svojich pacientov požiadavky na predpis liekov ordinovaných inými špecialistami. Dokonca sme pre väčší komfort pacientov zaviedli aj objednávací systém, ktorý umožňuje poslať požiadavku na lieky aj online. U nás “bodujú” najmä interné, neurologické a kardiologické ambulancie. A naopak – mnohí kolegovia špecialisti (ŠAS) nemajú s predpisom vlastných liekov vôbec žiadny problém a bežne to robia už dávno.
Často si pacienti u nás v ambulancii objednajú lieky, ktoré mali naordinované špecialistom po kontrolnom vyšetrení, ktorej výsledok mi pacienti neprinesú, pretože sa boja chodiť do čakárne medzi potenciálne infekčných pacientov. Najčastejší argument je ten, že nepotrebujú ku mne ísť, pretože veď ich skontroloval ŠAS a oni naozaj potrebujú “len” lieky. Napriek vysvetleniam, že pri predpise liekov skontrolovať dávkovanie a všetky zákonné náležitosti tzv. delegovanej preskripcie, ma o lieky žiadajú. Drvivá väčšina ŠAS, s ktorými spolupracujem, neposielajú nálezy do eZdravia, teda si ich neviem pozrieť ani v elektronickom systéme. Nie je aj preto pre pacienta bezpečné a správne, ak si stabilizovaný pacient jednoducho objedná lieky u ŠAS, ktorý ho dispenzarizuje?
Argumenty, že ŠAS sú zahltení a nestíhajú neberiem. Hľadajme spôsoby a nie dôvody. Objednávky pacientov na predpis liekov u nás preberá moja šikovná, vysokoškolsky vzdelaná sestra, následne ich zadá do systému a ja ich po skontrolovaní elektronicky potvrdím. Zároveň mi nachystá zdravotnú dokumentáciu, aby som mohla príslušné odporučenia skontrolovať. Máme zriadený e-mailový kontakt, dva telefóny a elektronický objednávací systém. Každý sa k svojim liekom dostane a určite nemáme denne menej práce ako špecialista. Je to jedna z možností, ako môžu byť ambulancie ŠAS dostupné z hľadiska objednávania liekov. Z mojej praxe môžem povedať, čo ma najviac prekvapilo, že elektronické objednávanie liekov využívajú najmä starší pacienti, ktorým pomôžu príbuzní. Dnes konkrétne pani narodená v roku 1925. Nie je teda argumentom, že lieky si pacienti nebudú môcť objednať u ŠAS, lebo nie sú telefonicky dostupní. Tak, ako je to možné v našej ambulancii, je to rovnako možné aj v ambulancii ŠAS – len treba prejaviť istú vôľu a urobiť túto službu pre pacientov dostupnou. Denne mi predpisy liekov za kolegov ŠAS zaberú približne 1 hodinu. Je to hodina, kedy by som mohla zaočkovať 6 pacientov proti COVID-19, urobiť 2 predoperačné vyšetrenia, 2 preventívne prehliadky alebo vyšetriť 4 akútnych pacientov. Je to hodina, ktorú by moja zdravotná sestra mohla využiť na edukáciu pacientov a pohybovými ťažkosťami alebo hypertenziou. To je naša prvoradá úloha v primárnej starostlivosti.
Pri predpise ním ordinovaného lieku musí lekár hlavne kvôli interakciám vedieť, aké lieky už pacient užíva. Občas sa stane, že si napríklad neurológ nevšimne, že napríklad kardiológ indikoval lieky na riedenie krvi a napíše pacientovi podobný liek z tej istej skupiny. Pacient teda užíva dva lieky na riedenie krvi. Prečo? Pretože neurológ si neskontroluje liekovú knižku pacienta, ním ordinované lieky nepredpíše, iba roky kopíruje odporučenie liečby. Pacientovi nezostáva iné, iba navštíviť ďalšiu ambulanciu, teda svojho VLD, opäť čakať v ďalšej čakárni len kvôli predpisu iným lekárom ordinovaného lieku, lebo „cestou VLD“… Keby neurológ predpísal ním odporučený liek, pozrel by si liekovú knižku pacienta a na chybu v ordinácii by hneď prišiel. Čím viac ľudí je totiž zapojených do jedného procesu, tým je väčšia možnosť urobiť chybu. Vyjadrenie „cestou VLD“ som doteraz nepochopila, asi si musím kúpiť lepšiu navigáciu.
Ďalšou kategóriou sú lieky, kde je počas liečby nevyhnutné pacienta aktívne monitorovať pre možnosť nežiadúcich účinkov lieku. Ide napríklad o lieky na riedenie krvi, lieky na srdcové arytmie, prípadne neurologické lieky. Je v poriadku, ak lekár špecialista pol roka pacienta nevidí, nežiadúce účinky nemonitoruje? Pacient z mojej praxe – zistená závažná porucha funkcie štítnej žľazy pri užívaní lieku na srdcovú arytmiu. Pre pacienta bolo šťastím, že som “prešla” interným oddelením a s danou liečbou mám skúsenosti. Nemusela som však mať.
Kontroly zdravotného stavu pacienta a predpis liekov, obzvlášť pri terapii, kde sú vedľajšie účinky časté, je povinnosťou lekára, ktorý pacientovi liečbu indikoval. Zodpovednosť ŠAS nekončí formulkou „cestou VLD“. Platí to aj naopak – liečbu, ktorú pacientovi ordinuje VLD, musí mať pod kontrolou VLD a upravovať ju podľa zdravotného stavu pacienta. VLD nemôže poznať dopodrobna tisíce liekov desiatok odborností vrátane ich nežiadúcich účinkov a všetky súvislosti ich monitorovania. Všeobecný lekár je preto všeobecný, lebo má prehľad o všetkých odboroch, do hĺbky ich však musia poznať jednotliví špecialisti, pre ktorých je rozsah odboru a nimi predpisovaná paleta liekov je ďaleko menšia. Preto sa nazývajú lekármi špecialistami.
Posledné dni mi prichádzajú prepustení pacienti s predpisom liečby priamo z nemocnice. Nič lepšie sa im nemohlo stať. Dôležité je, že pacienti sa po hospitalizácii nemusia “hlásiť” do “3 dní”, môžu sa k VLD objednať na konzultáciu bez stresu, pretože majú svoje lieky už z nemocnice najviac na mesiac. Konzultácia u mňa je tak plánovaná, trvá krátko, dohodneme si spoločne ďalší postup a kontrolu či odbery po stabilizácii stavu. Môžu tak ubolení a unavení po hospitalizácii smerovať rovno domov a do postele. Namiesto prehŕňania sa v prepúšťacej správe a riešenia, ktoré lieky majú a nemajú, hrabania sa v “sáčikoch”, kde boli vložené často iné lieky ako v prepúšťacej správe, si pacienti teraz vyberajú priamo v lekárni. Keďze moja spádová nemocnica novelu zákona “o lieku” dodržiava už od 1.1.2022, pacienti sú naozaj spokojní.
Spoločným prienikom, ktorý by sme mali hľadať, je bezpečnosť pacienta. Na tom sa zhodnú VLD aj kolegovia ŠAS. Táto novela je jednoznačne obrovským krokom k bezpečnosti pacienta a prvým krôčikom k reforme celej ambulantnej sféry. Navyše ak chceme zatraktívniť odbor všeobecného lekárstva pre mladých lekárov (snáď ešte stále k nim patrím ), aby sa raz mal kto o pacientov starať, nemôže byť lievikom, do ktorého sa spláchne všetko, čo komu napadne. Pevne verím, že to tak nebude a novela už čoskoro dokáže v praxi, akým je obrovským prínosom.
Autor: MUDr. Alica Jászberényiová, všeobecná lekárka pre dospelých, Púchov
Foto: archív redakcie