S koronavírusom sa musíme naučiť žiť

Koronavírus na Slovensku očami epidemiológa.

Autor je epidemiológ, profesor na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka

Slovensko doteraz zvláda boj s epidémiou koronovírusu veľmi dobre hlavne pre skoré uzavretie hraníc, významné obmedzenie pohybu populácie, ale aj vďaka práci epidemiológov.

I keď som na začiatku mal určité výhrady k uzavretiu škôl, sekundárny efekt v nutnosti rodičov ostať doma a starať sa o deti bol významnejší ako snaha zabrániť koncentrácii detí.

Koho vyšetrovať?

Možnosti diagnostiky vírusu, či už pomocou PCR, dôkazov antigénu alebo protilátok majú limity, časové ohraničenia a výpovednú hodnotu. Je nemysliteľné, aby sme vyšetrili všetkých obyvateľov Slovenska. Logicky by sme mali vyšetriť všetkých pacientov s klinickými príznakmi, a to bez ohľadu na cestovateľskú anamnézu. Význam má určite i vyšetrovanie úzkych kontaktov osôb s dokázaným koronavírusom.

Základom získania kontroly nad šírením nákazy je dôsledné vyšetrovanie v každom ohnisku. Tu by som chcel vyzdvihnúť úlohu epidemiológov regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Na mieste je otázka, či budeme mať dostatok týchto pracovníkov ak dôjde k masívnemu šíreniu nákazy. A to už dnes máme lekárov epidemiológov veľmi málo.

Ďalšou otázkou je, aký význam má preventívne laboratórne vyšetrovanie zdravotníckych pracovníkov. Ak si to môžeme dovoliť, na neskoršie hodnotenie efektívnosti osobných ochranných pracovných pomôcok je to v poriadku. Ale myslieť si, že negatívne vyšetrenie PCR je zárukou, že zdravotnícki pracovníci nebudú na druhý deň pozitívni, je nezmysel.

Sú názory, že by sme mali vykonať imunologický prehľad, ktorý by nám povedal, aká proporcia populácie je infikovaná. Tento prístup má logiku, ale vykonanie imunologického prehľadu má medicínske pravidlá a podmienky. Určite nám nič nepovie po dvoch či troch týždňoch od prvého výskytu ochorenia.

Na základe priaznivého vývoja epidemiologickej situácie budeme môcť postupne vracať spoločnosť do normálneho života.

Imunologický prehľad bude mať význam po skončení prvej vlny epidémie, aby sme mohli určiť rizikové skupiny obyvateľov, ktoré nebudú mať vytvorenú imunitu. Následne by sa pri dostupnosti očkovacej látky zaviedlo očkovanie prioritne zacielené na tieto skupiny. Ďalší prehľad by potom pomohol vyhodnotiť efektívnosť očkovania.

Očakávať, že len zvýšením počtu vyšetrených sa obmedzí alebo zastaví šírenie vírusu v populácii, nie je správne. Musia ísť ruka v ruke s opatreniami.

Správne je nosenie rúšok. Jednak chráni osobu, ktorá ho nosí, a znižuje rozptyl vírusu do okolia. To je veľmi dôležité, ak nákaza môže prebiehať aj bez príznakov.

Niektorí ľudia v zápale vykúpili lieky, ktoré kolujú na internete ako úspešné pri liečbe závažnejších prípadov ochorenia. Je úplný nezmysel, ak si ich nasadzujú preventívne, v nádeji, že sa nenakazia koronavírusom. V žiadnom prípade nie sú určené na „samoliečbu“ alebo dokonca na „samoprevenciu“.

Čo bude?

V poslednom čase sa v médiách prezentuje prognostický model Inštitútu zdravotnej politiky. Ako epidemiológ som k prezentovaným výstupom dosť skeptický.

IZP je analytický a poradný útvarom ministerstva zdravotníctva. Má centralizovať a spracovávať údaje o systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nepredpokladám, že zamestnáva odborníkov na epidemiologické či biologické modelovanie.

Pomocou softvéru dokáže šikovný matematik, programátor alebo analytik vypracovať epidemiologický model, v biológii a najmä v medicíne však čistá matematika neplatí a je tam obrovské množstvo premenných. Okrem nosenia rúšok, sociálnej a komunitnej izolácie, spomalenia migrácie obyvateľstva, je to aj zaočkovanosť proti TBC, zmena vonkajšej teploty, vlhkosti ovzdušia, dĺžky slnečného svitu. Dôležitá je aj postupná imunizácia obyvateľstva malými infekčnými dávkami vírusu a veľa ďalších.

Ak by sme extrapolovali údaje zo slovenského modelu na Taliansko, tak ich boh ochraňuj! Znamenalo by to ochorenie 1,9 milióna Talianov a pre USA až 9,6 milióna chorých. Pri smrtnosti 12,5 percenta pre Taliansko by hrozilo, že tam zomrie 237 500 ľudí.

Ak by som bol demagóg, tak pri prepočítaní modelu na počet obyvateľov celého sveta 7,774 miliardy, by malo ochorieť 3,2 percenta populácie a pri smrtnosti dve percentá by zomrelo takmer päť miliónov osôb.

Takto to chvalabohu nefunguje. Preto si myslím, že i pri zverejňovaní podobných modelov by sme mali byť veľmi opatrní. Už myšlienka, že aktuálne opatrenia budú trvať minimálne 110 dní, nevyvoláva v nikom pozitívne emócie. I z tohto dôvodu by interpretáciu a prezentáciu výsledkov mal robiť medicínsky vzdelaný a skúsený odborník. Teraz sa môžeme zamýšľať nad tým, či bolo správne rušiť Výskumný ústav preventívneho lekárstva v Bratislave.

Môj pohľad

Osobne sa plne stotožňujem s vyslovenými názormi profesorov Krčméryho a Čiampora, že epidemický vrchol dosiahneme v apríli a počas mája budeme vidieť pokles chorobnosti a následne aj smrtnosti. To však neznamená, že vírus zo Slovenska zmizne.

S vírusom SARS-CoV2 sa budeme musieť naučiť žiť, a to i v podmienkach bez lieku a vakcíny. Už teraz by sme mali vyhodnotiť, ktoré protiepidemické opatrenia boli efektívne a ktoré menej. Na základe priaznivého vývoja epidemiologickej situácie budeme môcť postupne vracať spoločnosť do normálneho života.

Niektoré opatrenia by však mali určite ostať v platnosti a stať sa súčasťou nášho bežného života – disciplína, osobná hygiena, úcta k ostatným ľudom a spolupatričnosť. Covid-19 určite nie je posledné nové ochorenie, ktoré sa rozšírilo po celom svete.

Autor: Vladimír Oleár

Foto: fotolia.com